18.02.2017, 12:00

Firma bez šéfa? Severania to skúsili a sú veľmi spokojní

Švédska firma sa zbavila vedúcej pozície, zamestnanci sú spokojnejší.

Škandinávska krajina vlani oproti roku 2015 podľa podľa tamojšej ministerky financií Magdaleny Anderssonovej hospodárila s prebytkom 40 miliárd švédskych korún (4,2 miliardy eur). Strážkyňa štokholmskej kasy s prebytkom počíta pre prípad, že v krajine vzrastú sociálne výdavky. Tie v uplynulých rokoch stúpli najmä kvôli vlne utečencov z Blízkeho východu a Afriky. Švédsko v prepočte na obyvateľa prijalo najväčší počet utečencov z celej Európskej únie. V roku 2015 to bolo 163-tisíc ľudí, pričom 32-tisíc z nich získalo v krajine azyl.
Tamojšia vláda rozpočtové prebytky dlhodobo vynakladá na zníženie štátneho dlhu. Kým ešte v deväťdesiatych rokoch predstavovala miera švédskeho zadlženia 70 percent hrubého domáceho produktu, teraz je to niečo cez 40 percent. Štokholm časť prebytku v minulosti tiež prevádzal do rezerv, z ktorých financoval štrukturálne reformy.
Švédska vláda sa vlani na jar spoločne dohodla s opozíciou na rozpočtovej disciplíne. Minimálne do roku 2019 chce verejné financie držať v prebytku, ktorý má predstavovať najmenej 0,33 percenta hrubého domáceho produktu.
Zdroj: Reuters

Naozaj potrebujete, aby vám v práci niekto hovoril, čo máte robiť? Švédska firma Crisp zaoberajúca sa poradenstvom v oblasti softvéru sa pred tromi rokmi rozhodla na túto otázku odpovedať záporom.

Spoločnosť so štyridsiatimi zamestnancami si už vyskúšala rôzne organizačné štruktúry, vrátane tej, kedy v čele stojí jeden človek. Skúšala ho tiež na základe voľby pracovníkov ročne obmieňať. Nakoniec sa ale rozhodla, že šéfa nepotrebuje, píše britská BBC.

Ako by to vyzeralo?

"Hovorili sme si, ako by to asi vyzeralo, keby sme nemali žiadneho šéfa. Tak sme si skúsili urobiť zoznam toho, čo taký manažér robí," opisuje vývojár firmy Yassal Sundman. Zistilo sa, že veľa jeho zodpovednosti sa prekrýva so zodpovednosťou predstavenstva a že zvyšné činnosti sa dajú rozdeliť medzi ostatných zamestnancov. Nakoniec sa rozhodli sa vedúcej pozície zbaviť.

Teraz Crisp trikrát ročne organizuje štvordňové stretnutie všetkých zamestnancov. Rozhoduje sa tam o veciach, ktoré sa týkajú všetkých, ako napríklad smerovanie firmy. Predstavenstvo zostalo zachované, pretože to je zo zákona povinné. Rozhoduje vo chvíli, keď niečo prestane fungovať.

Rýchlejšie reakcie

Podľa organizačného kouča Henrika Kniberga je firma schopná rýchlejšie reagovať, pretože rozhodnutie ohľadom projektov alebo rozpočtov sa nemusia nechávať schvaľovať šéfovi. "Keď chcete, aby sa niečo stalo, jednoducho to rozbehnete," vysvetľuje. Zároveň však zdôrazňuje, že to nezbavilo pracovníkov potreby spolu niektoré veci a myšlienky diskutovať.

Kniberg tvrdí, že ľudia sú vďaka tomu, že nesú všetci svoj diel zodpovednosti, viac motivovaní. Crisp pravidelne meria spokojnosť zamestnancov, pričom priemerný výsledok na škále jedna až päť dosahuje hodnoty 4,1.

Krok spoločnosti Crisp vyzerá radikálne, ale veľa firiem už niečo podobné tiež skúša. Jednou z najznámejších je internetový predajca odevov a obuvi Zappos vlastnený gigantom Amazon.

Startupy ako experimentátori 

Ten v roku 2013 zaviedol manažérsku štruktúru nazvanú holakracia s cieľom obmedziť pracovnú hierarchiu a podporovať spoluprácu. Skoro pätina zamestnancov potom ale odišla a šéf Tony Hsieh priznal, že sebariadenie nie je pre každého.

Hoci rastie dopyt po plochejších organizačných štruktúrach - myslené menej stredných manažérov a šéfov - väčšina radikálnejších experimentov sa odohráva v malých startupových firmách. Je v nich menej ľudí a nemajú dlhú korporátnu históriu, takže je ľahšie zaviesť veľké zmeny.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.