Egyptská inflácia dosiahla v januári úroveň tridsiatich percent a oproti predchádzajúcemu mesiacu vzrástla o päť percent. Podľa agentúry AP nelichotivú ekonomickú situáciu spôsobil nestabilný kurz egyptskej libry a škrty dotácií pohonných hmôt, ktoré schválil prezident Abdal Fattah Sísí v novembri minulého roka.
Tento krok bol súčasťou balíčka reforiem, ktoré majú Egyptu umožniť splácanie pôžičky od Medzinárodného menového fondu vo výške 12 miliárd dolárov. Splácaním chce vláda presvedčiť investorov o ekonomickej stabilite krajiny. Prepad kurzu meny však až dvojnásobne zdražel importovaný tovar.
Dopad Arabskej jari
Obyčajní Egypťania sa k verejným prejavom nespokojnosti príliš nemajú. Režim totiž opozíciu a kritiku príliš netrpí. "Ľudia si teraz kupujú polovicu toho, čo si kupovali skôr, pretože je všetko drahé," tvrdí mäsiar Hassan, ktorý si neželal uviesť svoje priezvisko v strachu z prípadného postihu. Najväčší cenový skok je viditeľný u jedla a pitia. Podľa štatistík teraz tento tovar stojí až o štyridsať percent viac. Niektoré druhy mäsa dokonca zdraželi až o päťdesiat percent.
Priestor na väčšie ekonomické reformy však v Egypte nie je. Ekonomika sa stále spamätáva z otrasu Arabskej jari v roku 2011, kedy bol zvrhnutý vtedajší egyptský prezident Husní Mubarak. Investície a spoliehanie sa na turizmus prehlušili teroristické útoky a politická nestabilita. Umelé udržiavanie hodnoty egyptskej libry postupom rokov vyčerpalo veľkú časť zahraničných finančných rezerv.
Ekonómovia veštia zlepšenie
Situácia sa však podľa ekonómov začína zlepšovať. Investori lákajú na kúpu štátnych dlhopisov, mena pomaly naberá na sile. Ľudia sa viac spoliehajú na miestne zdroje. Aj Medzinárodný menový fond predpovedá, že v priebehu roka sa ekonomická situácia a najmä inflácia v Egypte zlepší.
Mnohí vyššie postavení Egypťania tvrdé ekonomické reformy vítajú. Lekár Chálí Abdu tvrdí, že to bol zo strany prezidenta šikovný krok. "Nevadí nám, že si nemôžeme dopriať dovážané produkty ako oriešky a ďalšie veci. Nehovoríme tu o základných potravinách," vysvetľuje.
Pre chudobnejšiu časť obyvateľstva je však situácia o poznanie horšia. Bezmála jedna tretina z 92 miliónov Egypťanov žije pod hranicou chudoby. OSN túto hranicu stanovuje ako zárobok v prepočte 1,7 eura na deň. "Manuálne pracujúci majú výrazne menej priestoru pre uťahovanie opaskov, pretože už teraz väčšina ich zárobku padne na jedlo," tvrdí Timothy Kaldas z Tahrir Institute for Middle East Policy.
Drahé lieky
Veľkým problémom sú tiež lieky. Niektoré z nich už ľudia v lekárňach nenájdu. Suroviny na ich výrobu totiž kvôli inflácii zdraželi a farmaceutickým spoločnostiam sa teraz ich výroba nevyplatí. Ceny liekov v Egypte sú totiž, podobne ako inde regulované štátom, a predajcovia ich tak nemôžu zdvihnúť v reakcii na zvýšené náklady.
Egyptská vláda však dúfa, že rastúca nespokojnosť verejnosti sa podarí krotiť tak dlho, než sa krajina ekonomicky nespamätá. Prezident v jednom z mnohých prejavov vyzval k trpezlivosti. Nevylúčil zároveň, že prídu ďalšie vládne opatrenia.
Vládne tvrdá ruka
Sísího vojenský režim drží nad Egyptom vládu pevnej ruky. Po prevzatí moci sa zameral na Moslimské bratstvo aj sekulárnych aktivistov. Vo väzení skončili tisíce ľudí. Organizovaná opozície v Egypte v súčasnosti v podstate neexistuje. Provládne médiá démonizujú disidentov a velia k patriotizmu.
Skôr tichý protest proti súčasnému postupu vlády však môže byť podľa Kaldasa daný aj niečím iným. Pripomína, že egyptskému ľudu sa pri povstaniach podarilo zvrhnúť dve vlády vo vidine lepšieho života a spoločenských zmien. Zlepšenie však neprišlo. "Pravdepodobnosť, že Egypťania vidia ďalšie povstanie ako východisko zo súčasnej situácie, je podľa mňa mizivá," myslí si Kaldas.