Čínsky bankový sektor už čo do objemu aktív prekonal bankový sektor eurozóny a je najväčší na svete. Čína tak zvyšuje vplyv vo svete financií, jej rast je ale od globálnej finančnej krízy závislý na dlhovom financovaní. Vyplýva to z analýzy britského ekonomického denníka Financial Times (FT).
Aktíva čínskych bánk na konci minulého roka dosahovali 33 biliónov dolárov (31,2 bilióna eur), zatiaľ čo aktíva bánk v eurozóne 31 biliónov dolárov (29,3 bilióna eur). Na treťom mieste boli Spojené štáty s objemom bankových aktív 16 biliónov dolárov (15,1 bilióna eur, štvrté Japonsko so siedmimi biliónmi dolárov (6,6 bilióna eur).
Obrovské riziká
Hodnota čínskeho bankového sektora tak na konci roka predstavovala viac ako 3,1-násobok veľkosti ročného hrubého domáceho produktu (HDP). V eurozóne je to 2,8-násobok.
"Skôr než dôvodom k radosti je masívna veľkosť bankového sektora v Číne signálom, že ekonomika je príliš závislá na investíciách financovaných bankami, že sa potýka s neefektívnou alokáciou zdrojov a tiež, že je vystavená obrovským úverovým rizikám," poznamenal ekonóm Cornellovej univerzity Eswar Prasad.
Rast finančného systému
Hrubý domáci produkt Číny prekonal HDP eurozóny v roku 2011, zatiaľ čo bankový sektor si musel počkať až do konca minulého roka. Oneskorenie je odrazom rastúceho "finančného prehlbovania" Pekingu, čo je termín pre rast finančného systému krajiny vzhľadom k HDP.
To podporil mimoriadny rast bankových úverov od roku 2008, kedy vláda spustila agresívnu menovú a fiškálnu stimuláciu, aby utlmila dopady globálnej krízy.
Priemyselná nadvýroba
Prední svetoví lídri aj ekonómovia chválili stimulačné opatrenia v čase ich zavedenia za to, že pomohli stabilizovať globálny rast, keď boli rozvinuté krajiny v hlbokej recesii. Teraz ale prevláda názor, že stimulačné opatrenia už znamenajú významné plytvanie investíciami a že vedú k nadvýrobe v priemysle a k nebezpečnej úrovni zadlženia.
Analytici upozorňujú, že na rozdiel od rozvinutých krajín, kde si vlády požičiavajú priamo na kapitálových trhoch, miestne samosprávy v Číne sú pri financovaní projektov infraštruktúry vysoko závislé na bankových úveroch.
Vysoký objem dlhu
V čínskom bankovom sektore je tak vysoký objem štátneho dlhu, čo môže skresľovať celkový obraz bankového systému v porovnaní s ďalšími krajinami.
Na druhej strane, hlavné čísla podceňujú skutočný rozsah čínskeho bankového sektora. Od roku 2010 sa v krajine výrazne zvýšilo takzvané tieňové bankovníctvo, teda poskytovanie bankových finančných služieb nebankovými spoločnosťami. Tieto služby pritom často zostávajú úzko späté s bankami kvôli poskytovaniu nepriamych záruk pri úveroch bankami, ktoré sa ale do súvahy bánk nepremietnu.