18.03.2017, 15:00

Ruské ambície a cárska nostalgia. Putinova krajina chce byť svetovou veľmocou

Najväčšia krajina sveta sa snaží dostať späť na výslnie, kam podľa mnohých Rusov patrila už za cárskych čias. Ekonomický pohľad však vedie ku triezvosti.

Vladimir Vladimirovič Putin
Zdroj: Reuters

Nebyť druhej svetovej vojny a hrôz komunizmu, tak by niekdajšie cárske Rusko dnes bolo jednou zo svetových veľmocí. Bolo by dôstojnou konkurenciou Spojeným štátom a súperilo by nielen svojou silou, ale aj hospodárstvom.

Taká aspoň panuje predstava nielen medzi mnohými Rusmi, hoci minimálne do roku 1917 bolo Rusko chudobnou poľnohospodárskou perifériou Európy.

Ruské impérium (1721 až 1917) predstavovalo najväčší štátny útvar v histórii ľudstva. Ríša sa rozkladala od Severného pólu po Čínu a od Pobaltia až po Aljašku (ktorú do 19. storočia tiež kontrolovala). Napriek európskej industrializácii počas 18. a 19. storočia Rusko zostávalo zaostalé.

V predvečer 1. svetovej vojny v roku 1913 presahoval celkový HDP Ruska 232 biliónov amerických dolárov (HDP v parite kúpnej sily a cenách roku 1990; pozn. autora). Celkové bohatstvo krajiny síce zodpovedalo bohatstvu mocného nemeckého cisárstva, ale Nemci s rovnakým objemom peňazí spravovali päťdesiatkrát menšiu krajinu s dvoma pätinami obyvateľov.

Aj menej ľudnaté a o viac ako polovicu menšie Spojené štáty už vtedy boli dvakrát tak bohaté.

Nelichotivé porovnanie

Obrázok ruskej imperiálnej ekonomiky je ešte horší v relatívnom meradle. Ruský HDP na hlavu bol v roku 1913 1488 dolárov. Vo vtedy najbohatšej krajine sveta USA to ale bolo 5301 dolárov, čo je tri a pol násobne viac.

Aj európske krajiny na tom boli oveľa lepšie. V Nemecku bolo HDP na hlavu 3648 dolárov, vo Veľkej Británii 4920 dolárov. HDP na hlavu budúceho Československa vtedy podľa odhadov bolo asi 2096 dolárov, v agrárnom Rumunsku 1741 dolárov.

Ani hospodársky rast vtedy nijako zvlášť nevynikal. Medzi rokmi 1700 až 1913 sa ruské HDP na hlavu približne zdvojnásobilo zo 610 dolárov na 1488 dolárov. V európskych pomeroch to bol skok porovnateľný so Španielskom alebo Portugalskom. Avšak v tom istom časovom úseku sa v Rakúsku a Nemecku bohatstvo zvýšilo trojnásobne, vo Veľkej Británii a vo Švajčiarsku štvornásobne a v USA dokonca viac ako sedemnásobne.

Je pravdou, že Rusko malo horšiu štartovaciu pozíciu. Ale to malo i napríklad Švédsko. Avšak severská krajina sa za dve storočia zmenila. Poľnohospodárstvo vystriedal priemysel a švédske HDP na hlavu sa zvýšilo zo 750 dolárov v roku 1700 na 3072 dolárov v roku 1913.

Krajina šírych lánov a nevoľníkov

Krajina pritom nezaostávala len v ekonomike. Po veľkú časť existencie Ruskej ríše bol základný pracovný vzťah založený na nevoľníctve. Veľká časť populácie bola podriadená niekoľkým aristokratom. V čase, keď v západnej Európe nevoľníctvo prakticky už neexistovalo, tak v Rusku bolo na vzostupe.

Ešte roku 1858 sa počet ruských nevoľníkov odhaduje na 36 percent populácie. Až v roku 1861, za vlády cára Alexandra II., dochádza k emancipácii ruských roľníkov a nevoľníctvo síce postupne upadá, avšak nezaniká.

Aj štruktúra ekonomiky ruského impéria pripomínala skôr rozvojovú krajinu ako budúceho industriálneho tigra. Poľnohospodárstvo predstavovalo hlavný zdroj príjmov väčšiny Rusov. V roku 1913 poľnohospodárstvo zamestnávalo stále okolo 70 percent obyvateľov. Pre porovnanie, vo Veľkej Británii bolo v poľnohospodárstve zamestnaných len 12 percent obyvateľov a v USA to bolo 28 percent.

Nie všetko pritom bolo v cárskom Rusku na zlej ceste. Na sklonku 19. storočia v krajine už nepanovali veľké spoločenské rozdiely. Na prelome 19. a 20. storočia percento najbohatších Rusov vlastnilo iba 13,5 percenta všetkého bohatstva v krajine. V ostatných krajinách pritom bola nerovnosť v príjmoch oveľa vyššia. Vo Veľkej Británii a Švédsku percento najbohatších vlastnilo takmer tretinu všetkého bohatstva, v USA to bolo okolo 18 percent.

Tvrdá realita

Idealizáciou realitu nezmeníme. Ruské impérium bola nepochybne veľká, avšak tiež veľmi chudobná ríša. Z ekonomického pohľadu nebola schopná konkurovať ani západnej Európe, ani Spojeným štátom. Rovnako ako dnes.

Navyše rozdiel medzi cárskym Ruskom a vyspelými ekonomikami zvyšku sveta sa za 200 rokov trvania ríše ešte viac prehĺbil. Svetlým momentom bol až koniec 19 .storočia, kedy krajina ustúpila od tradičného nevoľníctva a umožnila svojim občanom spravovať vlastný majetok.

Bohužiaľ to sa nepremietlo do hospodárskeho rozvoja. Roku 1917 zlá situácia vyústila do zvrhnutia cára a nástup nového režimu. Komunizmu.

Putin chce rásť

V roku 2020 sa má ruské hospodárstvo rozvíjať rýchlejšie ako globálna ekonomika. Podľa informácie na internetovej stránke 1. kanála Ruskej televízie to uviedol na zjazde Ruských priemyselníkov a zamestnávateľov prezident Vladimir Putin.

Prezident zdôraznil, že adaptácia domácej ekonomiky na nové globálne podmienky sa prakticky skončila a vláda onedlho predstaví program jej ďalšieho rozvoja.

Zjazd podnikateľov sa koná v rámci Týždňa biznisu, ktorý majú v Rusku každoročne. Počas neho sa manažéri najväčších ruských firiem zaoberajú témami, ktoré ich v činnosti najviac znepokojujú a sami si s nimi nedokážu poradiť.

Dôvodov na nespokojnosť však ubúda. Kurz rubľa sa po silnom poklese na sklonku roku 2014 stabilizoval. Cena ropy na medzinárodnom trhu je vyššia, než ju pred časom odhadovali experti, a na ktorej boli postavené príjmy štátneho rozpočtu. Ruská ekonomika aj napriek západným sankciám dosahuje čoraz presvedčivejší vzostup.

„Dostali sme sa na cestu trvalého znižovania inflácie, čo sa pokladá za veľmi dôležité. K 13. marcu bola jej ročná miera 4,4 %. Na prijateľnej úrovni sa podarilo udržať deficit štátneho rozpočtu a kurz národnej meny. Dôležité je, že sme nielen zachovali úroveň  našich devízových, ale aj vládnych rezerv,“ uviedol Putin.

Prezident v súvislosti s dosiahnutými výsledkami povedal, že vláda už pracuje na novom hospodárskom programe. Ten stanoví ciele do roku 2025.

Diskusia sa na zjazde začala tradične prvou témou – daňami. Do konca budúceho roku platí v krajine daňové moratórium. Jeho pozitívne výsledky sa oceňujú a podnikatelia sa vyslovili za predĺženie daňovej stability o niekoľko rokov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.