Vzhľadom k tomu, že ropný priemysel sa len tak tak zotavuje z najvýraznejšieho prepadu za niekoľko desaťročí, je Severný ľadový oceán zrejme tým posledným miestom, kde by chcel niekto hľadať ropu. Inak tomu je ale v Barentsovom mori pri severnom cípe Nórska. Úrady odhadujú, že firmy ako je Lundin Petroleum alebo OMV tento rok v tejto oblasti vykonajú rekordných 15 vrtov.
Oproti americkým vodám Severného ľadového oceánu, kde navrhuje hľadať ropu prezident Donald Trump, má Barentsovo more viacero výhod. Vďaka Golfskému prúdu prakticky nezamŕza a na rozdiel od vôd okolo Aljašky a Grónska, ktoré ropné firmy, ako je Royal Dutch Shell, už opustili, relatívne plytké vody pri nórskom pobreží znamenajú, že vrty sú lacnejšie a potenciálny prínos obrovský.
17 miliárd barelov
Ako poznamenala agentúra Bloomberg, teraz sa pripravuje najväčší prieskum v pobrežných vodách od 90. rokov, kedy bola prospekcia na šesť rokov úplne zastavená.
Nórsko predpokladá, že v doteraz neprebádaných ložiskách v Barentsovom mori by mohlo byť viac ako 17 miliárd barelov ropy a zemného plynu, čo predstavuje takmer 65 percent z dosiaľ nepreskúmaných zdrojov na území Nórska. Produkcia ropy sa v tejto škandinávskej krajine od roku 2000 znížila o polovicu.
Kontroverzná ťažba
Od roku 2010 firmy Statoil, Lundin a OMV už v tejto oblasti objavili ložiská s objemom viac ako miliardu barelov a spoločnosť Eni vlani začala ťažbu zo svojej prvej vrtné plošiny Goliat. Na účely prospekcie v Barentsovom mori teraz nórska vláda pripravuje rekordný počet licencií.
Napriek optimizmu ropných firiem je ale ťažba ropy v oceánskych vodách stále kontroverzná.
Ekoproblémy
Ekologické skupiny ako je Greenpeace a Svetový fond na ochranu prírody (WWF) poukazujú na to, že ropné plošiny zasahujú príliš blízko k polárnemu ľadovcu a jeho krehkému ekosystému, kde žije mnoho živočíšnych druhov od planktónu po cicavce.
Otázkou tiež zostáva, či ťažba zo vzdialených oblastí Barentsovho mora bude zisková, keď globálne otepľovanie môže dopyt po fosílnych palivách zásadne zraziť.