19.05.2017, 00:00

Spojiť sa so Španielskom? Nikdy, ozýva sa jednotne zo Skaly, ktorá čelí veľkej dileme

Malá britská enkláva zažíva vyhrotenie napätia po úspešnom referende o brexite.

Predseda vlády Gibraltáru Fabian Picardo vzbudil rozruch svojím sobotňajším vyhlásením, že v prípade vystúpenia Británie z EÚ bude Gibraltár zvažovať svoje pripojenie k Španielsku.
Zdroj: Flickr/bvi4092

Natlačených okolo skaly na niečo vyše šiestich štvorcových kilometroch sa tiesni 30-tisíc ľudí, ktorí si pevne stoja za svojím. Gibraltárčania už vyše 300 rokov rozhodne odmietajú snahy Madridu o pripojenie k Španielsku a sú hrdými občanmi Veľkej Británie. Teraz ich však brexit dostal do situácie, keď musia riešiť vážnu dilemu – cítia sa viac Britmi alebo Európanmi?

Brexit je zámienkou
Stiesnenosť. To je slovo, ktoré sa vybaví väčšine ľudí už po prekročení hranice zo Španielska. Cesta vedúca od colnice do mesta, ktorá je, mimochodom, jediným pevninským spojením Gibraltáru so svetom, totiž pretína letiskovú dráhu. Zvyšní návštevníci to pochopia najneskôr vtedy, keď sa dostanú do úzkych uličiek, ktoré sa prepletajú medzi nakopenými budovami. Na porovnanie – hustota osídlenia Slovenska je 111,1 obyvateľa na štvorcový kilometer. V prípade Gibraltáru dosahuje toto číslo 4 308.

Časy, keď sa Španieli vojensky pokúšali získať späť „Skalu“, ako sa Gibraltár prezýva, sú už preč. V súčasnosti sú ich metódy podstatne miernejšie, takpovediac robia naprieky. V roku 2013 eskalujúce napätie vyústilo do päťhodinových radov na hraniciach. A brexit sa stal ďalšou zámienkou Madridu, prečo by mal dostať Gibraltár pod svoju správu. Referendá o tom v rokoch 1967 a 2002 dopadli jednoznačne v neprospech Španielska. Že napätie stále nepoľavuje, sme pocítili krátko po príjazde. Zistili sme, že potrebujeme úradné potvrdenie, aby sme ľuďom na ulici mohli klásť otázky. Našťastie, jeho vybavenie nebolo nijako administratívne náročné.

So Španielmi nikdy
„V žiadnom prípade,“ odpovedá bez váhania a so suverénnym úškrnom miestny turistický sprievodca Ernest Valerga Tito na otázku, či si vie predstaviť budúcnosť Gibraltáru v pripojení k Španielsku. „Gibraltár sa nikdy nespojí so Španielskom. Gibraltár je veľmi hrdý. Sme Britmi vyše tristo rokov a budeme Britmi naďalej,“ vysvetľuje s vážnou tvárou inak usmievavý päťdesiatnik.

Stojí pritom pred jednou z dvoch gibraltárskych mešít. Tá sa nachádza na najjužnejšom cípe Gibraltáru s názvom Europa Point. Nedá sa ubrániť pocitu, že toto miesto má isté spojenie s islamom. Evokuje to aj jeho názov. Pôvodne sa totiž volalo Džabal al Tárik – Tárikova skala, po Tárikovi ibn Zijádovi, moslimskom dobyvateľovi, ktorý sa tu v roku 711 vylodil a dobyl takmer celý Pyrenejský polostrov. Až neskôr skomolením vznikol názov Gibraltár.

Odchod z EÚ
Tito, ako nám s úsmevom dovolil volať ho, hlasoval v referende o brexite za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Na plebiscite sa zúčastnilo takmer 84 percent Gibraltárčanov a 96 percent z nich bolo za zotrvanie. „Nevidím dôvod, prečo by Briti mali platiť 350 miliónov libier týždenne, a pritom nedostávať nič na oplátku. Podporovať tak Grécko či Španielsko,“ objasňuje svoju voľbu.

No dôvodov mal Tito viac. Jeden vidí napríklad v migračnej politike Bruselu. „Nie som nenávistný človek, ja tomu rozumiem, ale musíme mať nad tým kontrolu,“ tvrdí. Okrem toho mu prekáža Nemecko. To podľa neho riadi ostatné krajiny v Únii.

Ďalším

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.