Česko má dlhé roky problémy s vymáhaním dlhov v zahraničí. Ich výška už presahuje 38 miliárd korún (1,44 miliardy eur) a suma každoročne narastie o viac než 1 miliardu korún (38 miliónov eur) na úrokoch. Veľmi často ide o dlhy zdedené po bývalej ČSSR. Napríklad vlani Česko získalo späť len 195,7 milióna korún (7,3 milióna eur). Uviedlo to české ministerstvo financií vo svojej správe pre vládu, ktorú získal denník Právo.
Najväčším dlžníkom je Kuba, ktorej dlh z civilných úverov dosahuje s úrokmi 7 miliárd korún (265 miliónov eur). Vlani preto Praha a Havana rokovali a výsledkom rokovaní by mala byť dohoda o riešení záväzkov.
Vojenský materiál
Štáty bývalej Juhoslávie by mali Česku vrátiť okolo 4,5 miliardy korún (170 miliónov eur). V Sudáne je to zhruba o 1 miliardu menej (38 miliónov eur) a viac ako 1 miliardu korún dlhujú Česku Irán a Irak. Česká republika vymáha okrem toho aj splatenie úverov za dodávky vojenského materiálu, ktoré sú v režime utajenia. Týkajú sa Kuby a Líbye, ktoré spolu dlhujú 8,5 miliardy korún (322 miliónov eur).
Voči Kazachstanu a Ukrajine má ČR pohľadávku dokopy 4,56 miliardy korún (173 miliónov eur) za investíciu štátneho plynárenského podniku Transgas. Ďalšími dlžníkmi sú Rusko, Čína, KĽDR, Bielorusko či India. Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku drvivá väčšina pohľadávok je ešte z minulého režimu. Ako pre Právo povedal, niektoré štáty sa k dlhom ani nehlásia.
Problematické krajiny
Minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek dodal, že práve v postsovietskych krajinách bývajú rokovania zložité, nakoľko nástupnícke štáty sa k dlhom z minulosti príliš nehlásia. Podľa správy ministerstva financií sa, naopak, k záväzkom hlásia Srbsko a Čierna Hora ako nástupnícke štáty bývalej Juhoslávie.
Problematické je to podľa Zaorálka v krajinách, kde vlády nekontrolujú situáciu. Tak je to napríklad v Líbyi. V dôsledku zásadných politických zmien sa v roku 2014 pozastavili rokovania aj s Ukrajinou, Praha však koncom minulého roka požiadala o ich obnovenie.