Grécko prišlo s plánom, ako vyrovnať astronomické dlhy a vyhnúť sa tak bankrotu. Rezort financií v Aténach žiada Nemecko, aby zaplatilo vyše 160 miliárd eur. Má ísť o náhradu za nacistami spustošenú krajinu ešte počas druhej svetovej vojny. „Vyzývame na odškodnenie za zničenie našich archeologických pamiatok a za vraždu gréckych civilistov,“ povedal médiám Aristomenis Singelakis z ministerstva financií.
Ak by Nemecko súhlasilo, suma by podľa expertov zlikvidovala celý medzinárodný dlh Grécka. Berlín však tvrdí, že všetky reparácie zaplatil už v 60. rokoch.
Šokujúca požiadavka
Až 108 miliárd eur za utrpenie, vraždenie ľudí a škody na gréckej infraštruktúre. Ďalších 54 miliárd eur za pôžičky, ktoré musela dať krajina stúpencom Hitlera. To všetko žiada od Berlína krízou sužované Grécko.
Šancu, že mu Nemecko tieto peniaze dá takmer 70 rokov od konca druhej svetovej vojny, sú však mizivé. „Je to provokácia a pomsta Grékov za to, že ich Nemci dirigujú. Najmä Berlín im dáva veľké pôžičky a robí si pritom určité nároky, tlačí ich do úspor a zasahuje do ich hospodárskej politiky. Samozrejme, Grékom sa to nepáči,“ povedala pre HN česká ekonomická analytička Markéta Šichtařová.
Podľa nej Atény navyše takýmito vyhláseniami riskujú, že Nemcov nahnevajú a neuvidia už od nich žiadne peniaze.
Odvrátenie bankrotu
Grécke ministerstvo financií nariadilo preskúmať reparácie Nemecka vlani v septembri. Výsledky sa rezort dozvedel ešte koncom minulého roka. Niektorí grécki politici odvtedy tvrdia, že Berlín Aténam dlhuje stovky miliárd, či dokonca bilióny eur.
Grécky spisovateľ a expert na reparácie Demosthenes Kukunas tvrdí, že nacistické Nemecko zhabalo počas okupácie Grécka cennosti za 100 miliárd eur. Podľa jeho slov nemecká strana nespochybňuje túto sumu. Kukunas pripomína, že straty gréckej ekonomiky sa počas nemeckej okupácie vyšplhali celkovo do závratnej výšky vyše pol bilióna eur.
Ešte vlani v apríli však nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle varoval, že Berlín nebude vôbec reagovať na výzvy, aby platilo astronomické kompenzácie. Berlín totiž na základe dohody z roku 1946 vyplatil všetky odškodnenia.
Na porovnanie – odvtedy, čo sa Grécko v máji 2010 ocitlo na pokraji bankrotu, od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu dostalo najprv úver 110 miliárd eur. Ten nestačil, preto si vymohlo aj druhý záchranný balík vo výške 130 miliárd eur.
Za odvrátenie bankrotu Grécka bojuje v čele únie najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová. Výzvy na odškodnenia navyše prichádzajú v čase, keď menový fond uvoľňuje krajine ďalšie peniaze z úveru. Grécko tak dostane ďalších 3,24 miliardy eur. Oľga Gluštíková