Banky vždy podporovali euro, pretože verili, že Slovensku prinesie stabilitu. A to aj napriek tomu, že na eure skôr strácajú – a to najmä v súvislosti s kľúčovými mierami úrokových sadzieb, ktoré sú na minime. Myslí si to Ladislav Unčovský zo Slovenskej bankovej asociácie. Narážal aj na vysoké počiatočné náklady, ktoré bankám vznikli v súvislosti s prechodom na euro a straty vzniknuté prostredníctvom výmenného kurzu. Biznismeni o výhodnosti eura pre slovenské firmy diskutovali na dnešnom podujatí Tatra Summit v Bratislave, na ktorom bol finweb prítomný.
Euro však zďaleka nie je celý úspech. Unčovský pripomenul, že európsky bankový sektor sa bude musieť stať oveľa viac konkurencieschopný, a to nie len voči americkým, ale najmä ázijským konkurentom. „Netreba zabúdať ani na nadmernú a zbytočnú reguláciu, ktorou Brusel bankový sektor zaťažuje“. Euro je však podľa neho pre Slovensko stále najlepšia voľba. „Ku korune by som sa už nevrátil,“ vyhlásil.
Výhody eura v biznise potvrdzuje aj Thomas Jan Hajcman z RWE, ktorý vlastní košickú Východoslovenskú energetiku.
"Euro zásadne uľahčuje plánovanie, všetky budúce vstupy i výstupy sú totiž v tejto mene. Odpadajú tak odchýlky vzniknuté v súvislosti s kurzovými pohybmi.“ Hajcman však Slovensko chválil nielen kvôli euru. „Nevidím rozdiely medzi prístupom k práci u Nemcov a Slovákov. Žiadne totiž neexistujú,“ vyhlásil.
Pripomenul aj podobnú mentalitu Slovákov a Stredoeurópanov celkovo. Tá kontrastuje s jeho skúsenosťou s outsorcingom napríklad v Indii.
Šéf Hewlett-Packard Slovakia Martin Kubala však význam eura nechce preceňovať. „Pravdou je, že euro pomáha, ale len čiastočne,“ myslí si. Slovensko totiž podľa neho vôbec nie je lacná krajina a nemáme tak šancu konkurovať krajinám ako India a Čína. „Slováci sa musia zlepšiť. Zvýšiť produktivitu, pracovnú morálku, profesionalitu. Súhlasím však, že Slováci v globále vôbec nie sú zlí zamestnanci.“
HP na Slovensku pracuje pre okolo 220 zákazníkov, európsky sentiment mu niekedy pomáha. „Klient napríklad z Francúzska si vyberie naše centrum často aj preto, lebo nás chce aj navštevovať, čo je v prípade Indie už problematickejšie.“ Euro je však v porovnaní s napríklad Bulharskom naša jasná výhoda. „Netreba však zabúdať, že o atraktivite často rozhodne aj politická stabilita a celkový imidž krajiny,“ pripomenul.
Slovenská pobočka HP personálne rastie približne dvakrát tak rýchlo ako HP v Česku. „Je to kvôli euru? Neviem, ale skôr si to nemyslím. Je však možné, že euro Slovensku čiastočne pomôcť mohlo.“
„Myslím, že Slovensko je pre náš biznis dobrá krajina. Potrebovali sme síce ešte zvýšiť produktivitu, ale inak nemám výhrady,“ myslí si. Upozornil pri tom, že HP Slovakia nedostalo od štátu žiadnu úľavu alebo subvenciu. „Keby som mohol vybrať, v ktorom meste bude naše centrum pre širší región, vybral by som Bratislavu,“ vyhlásil Kubala.
Česi by chceli byť v našej pozícii, myslí si Peter Mihók, prezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Euro nám totiž pozíciu podľa neho značne uľahčuje. Pripomenul, že Slovensko po zavedení eura zažilo najnižšiu mieru zdražovania spomedzi všetkých sedemnástich krajín eurozóny.
„Slovensko prípravy na euro zvládlo na výbornú,“ myslí si. Ešte pred ním sme totiž liberalizovali ceny energií. Vyhli sme sa tak negatívnemu príkladu Slovinska, ktoré liberalizáciu energetického sektora spojilo práve so zmenu meny. „Výsledný efekt bol strašný.“ Pripomenul však, že z časti sme mali šťastie – v období vstupu do eurozóny totiž na kontinente ceny skôr klesali.