Kríza v eurozóne sa ešte celkom neprekonala. "Podarilo sa nám dosiahnuť určitú oddychovú prestávku." V diskusnej relácii rakúskej televízie Pressestunde to v nedeľu (20. 1.) povedal šéf hospodárskeho ústavu Wifo Karl Aiginger. Dodal, že teraz záleží na tom, "čo počas prestávky urobíme". Európa sa musí stať odolnou voči kríze. Banková únia a fiškálny pakt sú dôležitými prvkami tohto projektu a rovnako aj zdanenie finančných transakcií. Na návrh Európskej komisie (EK) má zdanenie transakcií vstúpiť do platnosti v roku 2014. Rakúska spolková vláda už s príjmami zo zdanenia ráta v projekte budúcoročného rozpočtu.
Aiginger podľa správy APA žiada v Rakúsku vyššie zdanenie nehnuteľností a rozšírenie výstavby sociálnych bytov. Daňové zaťaženie práce však treba znížiť.
Rakúsko už 12 rokov rastie rýchlejšie než západná Európa. V tomto roku by mal dosiahnuť prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) alpskej republiky asi 1 %. Investície v priemysle by mali súčasne podľa prognózy Wifo vzrásť asi o 10 %. Priemysel očakáva, že počet ľudí, ktorí budú v režime skráteného pracovného úväzku, dosiahne tento rok asi 20.000. Taký počet nepokladá Aiginger za veľký. To je údaj, "ktorý ma nevydesil". Systém skráteného úväzku je dobrou cestou na zachovanie ľudského kapitálu.
V Rakúsku však tlejú aj rizikové momenty. Bez reforiem stratí konkurencieschopnosť, podiel HDP a príjem na osobu klesne. Ekonóm sa domnieva, "že veľkým poľom neoraným zostáva oblasť vzdelávania". Poukázal na to, že "25 % mladých ľudí na konci svojho procesu vzdelávania nechápe, čo číta. Väčšie svedectvo o biede výchovnej politiky nejestvuje".
Aiginger nepokladá hrozbu inflácie v Rakúsku za reálnu. Tri zo štyroch príčin rastu spotrebiteľských cien teraz nepôsobia. Tlačenie peňazí centrálnou bankou (ECB) sa neprejavuje v raste miezd alebo dopytu. Vzostup rakúskeho domáceho produktu o 1 % nemôže pôsobiť proinflačne. Najväčšou brzdou zdražovania je fakt, že dochádza k znehodnocovaniu rastu nominálnych príjmov. Vlani reálne klesli. Miera inflácie by mala v tomto roku dosiahnuť 2,1 %, vlani bola 2,4 % a 3,3 % v roku 2011. Spotrebiteľské ceny tlačí hore zdražovanie energie. Potraviny v tejto súvislosti zohrávajú druhoradú úlohu.
V uplynulých rokoch výrazne vzrástli náklady na byty. V Rakúsku by sa malo preto stavať viac menších bytov. Počet obyvateľov znovu stúpa, najmä vo Viedni, ale podľa Aigingera výstavba bytov sa nezharmonizovala s trendom. Nepodporuje názor, že výška nájomného by sa mala limitovať. Je to "recept včerajška. V zásade som proti nemu", povedal.
V Rakúsku býva mnoho ľudí v priveľkých bytoch alebo domoch. Spôsobuje to aj nízke zdanenie nehnuteľností. Poukázal na to, že v Spojených štátoch ľudia, ktorých deti sa osamostatnili, nezriedka svoje domy prenajímajú, nútia ich k tomu vysoké dane. Aiginger dodal, že sa v Rakúsku v tejto oblasti asi nič neurobí, lebo "sa zdvihne odpor". Oveľa dôležitejšie bude, aby sa byty koncepčne budovali tak, že ich v budúcnosti budú môcť užívať viaceré rodiny. Upravená daň z nehnuteľností, ktorá by neprihliadala na pokles hodnoty bytovej jednotky, by mohla priniesť do štátnej pokladnice najmenej miliardu eur ročne.