Island musí vstúpiť do Európskej únie a prijať euro, pretože jeho ekonomika potrebuje povzbudiť rast a Reykjavík zároveň získa väčší vplyv na rozhodovanie v únii. V rozhovore s The Wall Street Journal to povedala ministerka financií Katrin Juliusdottirová.
„Jednoducho sa musíme stať členom,“ vyhlásila ministerka. „Ostaneme suverénnym národom, no budeme tesne spolupracovať s ostatnými partnermi na kontinente na tom, aby sme si urdžali životnú úroveň“. Do parlamentných volieb na tomto ostrove ostávajú už len tri mesiace a debata o eure a únii celkovo patrí medzi najhorúcejšie témy aj v kampani.
Sociálni demokrati, ktorých členkou je aj Juliusdottirová, presadzujú vstup krajiny do únie aj do eurozóny, zatiaľ čo ďalšie dve veľké strany, vrátane ľavicovej Strany zelených si radšej prajú ostať mimo bloku. Mnohí však upozorňujú, že so snahami islandských politikov vstúpiť do únie to zasa až tak horúce nebude a upozorňujú na fakt, že aj veľkí zástancovia myšlienky sa v posledných mesiacoch na tému začali vyjadrovať skôr vyhýbavo.
Juliusdottirová však nesúhlasí a tvrdí, že referendum o vstupe do EÚ by sa mohlo konať už na jar roku 2014. Ostrov požiadal o členstvo v bloku na vrchole finančnej krízy, kedy ním otriasol mohutný krach troch najväčších bánk. Záväzky týchto bankových domov spolu prevyšovali ročné HDP krajiny viac ako deväťnásobne.
Situácia sa však odvtedy stabilizovala a s postupným navrátením prosperity ochladol aj záujem Islanďanov o vstup do únie. Opozičné strany upozorňujú, že Reykjavík by členstvom stratil kontrolu nad mnohými dôležitými domácimi rozhodnutiami, napríklad v rybárstve, ktoré sa na exporte ostrova podieľa až štyridsiatimi percentami.
„Tí, ktorí hovoria, že stratíme suverenitu to opakujú dookola už roky,“ myslí si ministerka. „Ale čo máme teraz? Neexistujúce miesto pri stole, kde sa robia všetky podstatné rozhodnutia,“ povedala denníku.
Island je členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva a teda má aj výhodnejší prístup na európsky vnútorný trh, no na rozhodnutia bloku má len minimálny vplyv.
V súvislosti s pokračujúcou krízou v eurozóne a problémoch krajín ako Grécko a Portugalsko je ministerka optimistická. „Všetko sú to len dočasné problémy,“ myslí si. „Pozrite sa, všetko sú to silné ekonomiky, hospodárske oživenie určite skôr či neskôr príde.“
Samostatnou témou je mena. „Myslím, že na vlastnú menu sme príliš malí,“ vyhlásila. Islandská koruna podľa nej príliš fluktuje a výkyvy v kurzoch znevýhodňujú tamojšie hospodárstvo. Mena prudko oslabila v roku 2008, po krachu tamojších bánk, a následná inflácia dosiahla až 18 percent. „Jednoducho potrebujeme menu, ktorá je stabilná. A do úvahy pripadá len jedna – euro,“ dodala ministerka.