Bojíte sa, že vláda siahne aj na vaše vklady v bankách? Aj na to existuje aplikácia. Teda skôr rovno paralelná mena. Žiadna vláda, ani centrálna banka. Bitcoin, najväčšia online mena je celá založená na decentralizovanej sieti a zložitom algoritme. Je neregulovaná, ťažko vystopovateľná a – čoraz používanejšia.
Nahráva jej čoraz neistejšia situácia v eurozóne. Do veľkej miery k tomu prispela i celé dni zamotaná situácia okolo krachujúcich bánk na Cypre, ako aj neustále zhoršujúce sa výsledky hospodárstva juhoeurópskych krajín. Nie náhodou práve tam zažíva Bitcoin najväčší nárast popularity – Bloomberg informoval, že tento týždeň padol v Španielsku nový rekord v počte stiahnutí trojice aplikácií, ktoré platbu v tejto mene umožňujú.
Vývoj kurzu BTC k USD. Zdroj: Bitcoin Charts
Táto online mena už len zo svojej podstaty vynecháva tradičné finančné inštitúcie a umožňuje tak prevod peňazí z jednej strany zemegule na druhú len prostredníctvom internetu, bez zainteresovania nejakého prostredníka. Ľudia môžu túto virtuálnu menu kedykoľvek vymeniť za národné meny a uschovať si ich v „elektronických peňaženkách“. A rozrastá sa i služba BitPay, teda priama platba za tovary i služby. Za Bitcoin-y si už môžete kúpiť napríklad pizzu alebo časti zbraní.
To všetko funguje bez podpory bankových štruktúr alebo nejakej formálnej regulácie. O všetko sa stará algorytmus vyvinutý v roku 2009 programátorom Satoshim Nakamotom, ktorý stál pri zrode meny. A hoci investori túto menu zatiaľ obchádzajú, to všetko sa môže jej vstupom do „menového mainstreamu“ zmeniť.
Vývoj kurzu BTC k USD. Zdroj: Bitcoin Charts
Každá minca má však dve strany. I táto „bitminca“. Jej kurz k národným menám často, prudko a pomerne neočakávane fluktuuje a je častým terčom útoku hackerov. Tieňom na jej povesti je i jej veľká obľúbenosť organizovaným zločinom, ktorý využíva ťažkú vystopovateľnosť transakcií a anonymitu. Štatistiky časopisu Forbes napríklad hovoria, že na stránke SilkRoad si za Bitcoiny nakúpi drogy až dva milióny ľudí mesačne. Asi najväčšia kritika však smeruje k samotnej podstate meny – tá je podľa mnohých nič iné, ako „jedna veľká bublina“, ktorá „určuje svoj konverzný kurz z vetra“.
Ani potenciálne riziká však Európanov od tejto virtuálnej meny neodrádzajú. To nie je práve dobrá vizitka dôveryhodnosti bankového sektora na starom kontinente. Na trend reagovala už aj Európska centrálna banka, keď ešte v októbri minulého roka vydala správu, podľa ktorej „rastúci dopyt po mene Bitcoin môže uškodiť povesti centrálnych bánk, najmä ak verejnosť túto virtuálnu menu vyhľadáva, pretože si myslí, že centrálne banky nerobia svoju prácu poriadne“.
Posledné správy z Kanady hovoria, že na tamojšom realitnom trhu a objavila nehnuteľnosť, ktorú je možné si kúpiť za aj Bitcoin-y. Predávajúci z provincie Alberta chce za svoj bungalov 405-tisíc kanadských dolárov alebo ekvivalent 6750 Bitcoin-ov (BTC). Ide tak o prvú nehnuteľnosť, ktorú je možné si kúpiť za túto menu.
Európa so svojou spomínanou štúdiou ECB „Schémy virtuálnych mien“ však nie je jediná, komu Bitcoin robí vrásky. Americká vláda vo štvrtok prijala opatrenia regulujúce používanie virtuálnych mien. Tie majú podľa správ The Wall Street Journal fungovať na podobnom princípe ako napríklad Western Union, teda budú musieť viesť záznamy o všetkých transakciách a povinne hlásiť všetky prevody nad 10-tisíc dolárov. Znamená to koniec Bitcoin-ov v Amerike? Uvidíme. Neistota na druhej strane Atlantiku jej nahráva, v Európe tak o nej ešte budeme počuť.