Vážení Slováci, Litovčania, Lotyši a Slovinci,
som si istý, že ste v posledných dňoch, týždňoch a mesiacoch sledovali grécku drámu. Sledovali ste ju, pretože Vás požiadali, aby ste prispeli na pomoc krajinám eurozóny. Iste dobre viete, že ak Gréci nedodržia záväzky voči svojmu dlhu, proporčne k HDP stratíte viac ako Nemecko. Zdá sa to byť úplne nespravodlivé z pohľadu krajín, ktorých príjmy sú nižšie ako tie v Grécku.
Sú tu však fakty, ktoré by ste mali vedieť. Najdôležitejšie je, že Vaše peniaze neboli použité na záchranu Grécka. Viac ako 90 percent peňazí, neboli nikdy použité na Grécko. Ale na úroky, aby sa udržala eurozóna nad vodou. Dôvodom bolo, že veľké banky západnej Európy, najmä z Francúzska, Nemecka a Holandska, v roku 2010 nakúpili grécky dlh. Oficiálne sa to nazývalo pomoc Grécku, ale v skutočnosti to bola snaha urobiť z privátneho dlhu bánk verejný dlh. Bankári chybne financovali skorumpované obchodné elity a oligarchov Grécka. A ich chyby boli socializované. Vaši politici nemíňali Vaše peniaze na záchranu Grécka, ale nevhodných bankárov a nemorálnych gréckych politikov.
Čo sa medzitým stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o polovicu. Desiatky tisíc štátnych úradníkov dostalo výpovede. Dane sa zvýšili takým nespravodlivým spôsobom, že hornú polovicu spoločnosti zasiahli iba deviatimi percentami škrtov, kým strednú a pracujúcu triedu 338 percentami. Zatiaľ čo sociálnu podporu pre najchudobnejších odrezali, premrštené vojenské výdavky ostali nezmenené, rovnako ako daňový základ elít skrytý v daňových rajoch.
Aký bol vplyv tohto obrovského úsporného programu? Nezamestnanosť zasiahla štvrtinu populáciu, polovicu mladých ľudí. Kvôli tisíckam ľudí, ktorí stratili prácu, alebo im znížili platy, znížil sa aj dopyt po tovaroch a službách. Výdavky štátu sa znížili vo všetkých oblastiach, ktoré by mohli naštartovať hospodársky rast. Grécko míňa na vzdelanie menej než akékoľvek iná krajina EÚ. Na vedu a výskum vynaloží iba zlomok toho, čo iné európske krajiny. A napriek najväčšej ekonomickej katastrofe v modernej histórii krajiny, Grécko míňa sedem percentuálnych bodov menej na sociálnu politiku ako je priemer EÚ.
Vaši politici vlastne použili Vaše peniaze na financovanie týchto devastujúcich úsporných opatrení. Narozdiel od všeobecne rozšíreného názoru, Gréci nedemonštrovali za viac a ešte viac pôžičiek. Oni demonštrovali za to, aby ste neposielali viac peňazí do bánk, zatiaľ čo oni podstupujú toto sociálne bombardovanie.
Možno teraz už budete vedieť pochopiť, prečo 61 percent Grékov hlasovalo NIE ďalším úsporným opatreniam. Pravdepodobne ste nevedeli, že až 85 percent mladých bolo súčasťou tohto NIE.
Svetová ekonomická elita sa tiež vyslovila za podporu gréckej vlády, ktorá sa snaží zabezpečiť pomoc z Európy, aby mohli ukončiť úsporné opatrenia, vytrhnúť ľudí z chudoby, zvýšiť dopyt, držať oligarchov na uzde, investovať do ľudských zdrojov a pomôcť Grécku rásť.
Joseph Siglitz, Paul Krugman, Amartya Sen (všetci držitelia Nobelovej ceny), Dani Rodrik, Thomas Piketty, Jeffrey Sachs, Charles Wyplos, Barry Eichengreen, Paul de Grauwe, James Galbraith, Marc Carney, Steve Keen, svetová smotánka ekonomických profesionálov publikovala názory, ktoré odmietajú logiku úsporných opatrení.
Och, a mimochodom, mzdy. Nie je pravdou, že grécke platy sú príliš vysoké, ale že tie Vaše sú príliš nízke. Vzhľadom na nedostatok odborových zväzov, ktoré by boli schopné kolektívnych vyjednávaní, podiel miezd na HDP vo východoeurópskych ekonomikách OECD je o desať percentuálnych bodov nižší ako v severnej, južnej a západnej Európe. Kolektívne vyjednávanie je jednou z vecí, za ktoré Grécko bojuje, pretože Trojka im to v rámci úsporných opatrení pred pár rokmi škrtla.
Dnes opatrenia ECB (nie zvyšovanie ELA) znamenajú, že Gréci si môžu vybrať iba 60 eur z bankomatov každý deň. Dôvodom, prečo mladí Gréci stále hlasovali za NIE, je, že 60 eur pre mnohých z nich nie je až tak málo, pretože, podobne ako vy, zarábajú nie viac ako 400 eur mesačne.
Myslel som si, že by ste mali vedieť toto všetko, lebo Vaše média, môžu niekedy veci tak trochu zjednodušovať...
Zoltán Pogátsa, autor je maďarský ekonóm, ktorý vyučuje na Západomaďarskej univerzite v Šoproni