Na rast slovenskej ekonomiky bude v budúcom roku pravdepodobne vplývať geopolitické napätie, ekonomické sankcie voči Rusku vrátane zákazu vývozu výrobkov z členských krajín Európskej únie do Ruska. Očakávajú to analytici. "Vplyv týchto obmedzení medzinárodného obchodu na naše hospodárstvo nebude priamy, ale skôr nepriamy, spočívajúci v tom, ako sa táto situácia odzrkadlí na európskej ekonomike. Dopad obmedzení teda pocítime hlavne cez našich obchodných partnerov a ochladenie dopytu z ich strany," skonštatovala pre TASR analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Ochladenie zahraničného dopytu, ako aj spomalenie rastu ekonomík, ktoré sú hlavnými obchodnými partnermi Slovenska, sa premietlo aj do najnovšej makroekonomickej prognózy Ministerstva financií (MF) SR. Rezort dnes znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v budúcom roku na úroveň 2,6 %, zatiaľ čo v júni tohto roka predpokladal rast na úrovni 3 %. "Jednou z príčin zníženia prognózy je určite aj nižší predpoklad rastu našich obchodných partnerov. Druhým silným vplyvom je však aj väčší pokles výdavkov verejnej správy oproti pôvodnej prognóze v dôsledku dopadov dlhovej brzdy," myslí si analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Podobné očakávania ohľadom vývoja HDP Slovenska ako rezort financií majú aj analytici. "Prognózu MF SR považujeme za realistickú, ministerstvo sa tak priblížilo nášmu odhadu rastu HDP pre rok 2015 na úrovni 2,5 %," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Analytici Poštovej banky očakávajú tiež nižší rast HDP. "Predpokladáme, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 % a v roku 2015 by sa jej rast mohol približovať k 3 %. Vzhľadom na geopolitické napätie však vidíme riziká predovšetkým smerom nadol, teda že by rast nášho HDP mohol byť v konečnom dôsledku pomalší ako očakávaný," uviedla Glasová.
Pozitívom pre slovenskú ekonomiku je však podľa odborníkov lepší vývoj zamestnanosti, rast miezd, ako aj zvyšujúca sa spotreba domácností. "Rast slovenskej ekonomiky je aj naďalej ťahaný hlavne domácim dopytom, teda domácou spotrebou a investíciami. Ich príspevok však môže byť miernejší ako v prvom tohtoročnom polroku," predpokladá analytička Poštovej banky.
Naďalej zvyšovať by sa mali v tomto roku aj daňové príjmy štátu. Valachyová predpokladá, že by mohli stúpnuť približne o 170 až 180 miliónov eur. "Ministerstvo financií by tak malo naplniť svoj tohtoročný cieľ deficitu verejných financií na úrovni 2,6 % HDP bez toho, aby muselo prijať dodatočné opatrenia," skonštatovala Valachyová. Pritom ešte v lete tohto roka rezort financií odhadoval, že bude musieť na dosiahnutie tohtoročného cieľa ohľadom deficitu prijať dodatočné opatrenia v sume 140 miliónov eur.