Rozhodnutie švajčiarskych voličov vrátiť sa späť ku kvótam pre imigrantov, vrátane občanov štátov EÚ, vyvolalo obavy u švajčiarskych bánk. Boja sa, že to môže mať vplyv na ich záujmy v zahraničí, ako aj na celú švajčiarsku ekonomiku. Utrpieť môžu aj vzťahy s Európskou úniou.
Nedeľné rozhodnutie Švajčiarov obmedziť v referende imigráciu vyvolalo obavy, že je to ďalšia zmena, ktorá obmedzí švajčiarske prostredie preslávené priaznivosťou pre podnikanie.
Problémy s migrantami
Referendum iniciované Švajčiarskou ľudovou stranou (SVP) zaväzuje vládu do troch rokov opäť prijať imigračné kvóty pre všetkých cudzincov vrátane občanov štátov Európskej únie. Brusel reagoval kritikou a hrozbou, že EÚ zruší dohody, ktoré švajčiarskym spoločnostiam zaisťujú prístup k jednotnému európskemu trhu. To by pre exportne založenú ekonomiku mohol byť veľký problém. Podpredsedníčka európskej komisie Viviane Redingová v nedeľu denníku Financial Times povedala, že neistota vyvolaná výsledkom referenda môže spôsobiť obmedzenie toku investícií medzi štátmi EÚ a Švajčiarskom. „Podnikatelia vykonávjú analýzu výnosov a nákladov a podľa toho sa rozhodujú, kde založia podnik,“ podotkla Redingová.
Obmedzenie by sa významne dotklo aj švajčiarskych bánk. Pre ne môže byť narušenie vzťahov s EÚ veľký problém. Asociácia, ktorá vo Švajčiarsku zastrešuje približne 300 bankových domov, označila EÚ za najdôležitejší zahraničný trh.
„Je veľmi dôležité, aby fáza politickej neistoty ohľadom chystaného opatrenia bola čo najkratšia, pretože by mohla mať negatívne dôsledky pre život Švajčiarov," uviedla v pondelok asociácia, do ktorej patria aj bankové giganty Credit Suisse a UBS, pre britský denník Financial Times. Práve pre dva najväčšie bankové domy je spolupráca kľúčová, pretože majú dôležité pobočky v Londýne. Povestné švajčiarske bankové tajomstvo sa pritom dostalo pod tlak už vlani, keď bola v auguste podpísaná dohoda zaväzujúca banky spolupracovať s americkými úradmi v zásahu proti snahám bohatých Američanov vyhnúť sa plateniu daní.
Problém pre malé a stredné podniky
Výsledok referenda ale negatívne ovplyvní celú švajčiarsku ekonomiku. „Obávam sa, že predovšetkým pre malé a stredne veľké podniky to nie je dobrá správa," cituje televízia CNBC Dominika Hangartnera, profesora britskej London School of Economics. Švajčiarsko už podobné kvóty kedysi zaviedlo. Platili do júna 2002. Hangartner pripomína, že vtedy zvyčajne dostávali povolenie naberať nových zamestnancov len veľké korporácie. Malé a stredné podniky o také povolenia bojovali, čo sa podľa neho môže opakovať a oslabiť ich výkonnosť aj dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Hangartner dodáva, že švajčiarske hlasovanie je jedným z mnohých dôvodov, prečo sa obávať, že Švajčiarsko sa vzďaľuje od svojej povesti krajiny vhodnej na podnikanie.
Dopady má rozhodnutie aj pre vzťahy s EÚ
Švajčiarsko je pod tlakom EÚ aj kvôli daňovým úľavám. Brusel už rozdielny prístup k domácim a zahraničným firmám označil za diskrimináciu. Minulý mesiac odišla zo Švajčiarska spoločnosť Yahoo!, európsku centrálu presunula do Írska, kde sú okrem iného aj priaznivejšie dane. Pre Európsku úniu a ďalší vývoj vzťahov s Bernom bude dôležitý ďalší postup švajčiarskej federálnej vlády. Ak sa na základe referenda rozhodne zrušiť s úniou bilaterálnu zmluvu o voľnom pohybe, bude musieť Brusel rýchlo reagovať. Hoci môže trvať až tri roky, kým Švajčiari zavedú príslušné kvóty na cudzincov, v jednom ohľade môže už teraz rozhodnutie voličov znamenať problém. Od krajiny helvétskeho kríža sa totiž očakávalo, že do júla prijme zákony týkajúce sa imigračných pravidiel pre nového člena únie, Chorvátsko. Akonáhle sa to nestane, vytvorí Švajčiarsko dvojkoľajný systém, ktorý by Brusel nemohol tolerovať.
Neistota, aké bude mať rozhodnutie švajčiarskej verejnosti skutočné dôsledky, je najväčším problémom v očiach únie aj biznisu. „Kto by prichádzal do krajiny, ktorá hovorí, že v septembri na neho bude mať kvóty? Ja teda nie,“ uzavrel predseda švajčiarskej zamestnaneckej federácie Valentin Vogt pre denník Neue Zürcher Zeitung.