StoryEditor

Grécky ekonóm pre HN: Euro malo zlyhanie napísané už v rodnom liste

25.01.2015, 09:40
Grécky ekonóm Yanis Varoufakis hovorí o neúnosnom zaťažení Grécka, odchode z eurozóny či atmosfére v krajine.

Začiatkom roka ožila téma možného odchodu Grécka z eurozóny. Prieskumy označili za favorita predčasných volieb ultraľavicovú stranu Syriza, ktorá sľubuje koniec uťahovania opaskov a škrtanie megadlhu, za ktorý ručí aj Slovensko. Chceli sme vám preto ponúknuť pohľad gréckeho ekonóma na situáciu v krajine a jej budúcnosť. Na prekvapenie nám Yanis Varoufakis v rozhovore prezradil, že práve v ten deň prijal ponuku strany Syriza na kandidatúru do gréckeho parlamentu.

Kedy príde čas priznať, že časť dlhov Grécka, za ktoré ručia ostatné krajiny eurozóny, sa nikdy nesplatí a občania krajín eura prídu o časť svojich peňazí? 

To sa už stalo v roku 2010 a deje sa to prakticky denne. Fakt, že znížili grécke úrokové miery pod dve percentá, ktoré sa však aktuálne vrátili nad desať percent a v istom bode tak budú musieť priznať stratu pre vašich daňovníkov. Len v tomto roku bude Grécko musieť splatiť 21 miliárd eur, to je pri celkovom rozpočte krajiny 80 miliárd eur nemožné. Na budúci rok ďalších 20 miliárd. Nemecko trvá na tom, že si musíme požičať ďalšie peniaze od Medzinárodného menového fondu, z eurovalu, od Európskej centrálnej banky, aby sme zaplatili dlhy voči Medzinárodnému menovému fondu, eurovalu a Európskej centrálnej banke. To je úplné šialenstvo. Musíme to zastaviť. 

Skôr či neskôr bude musieť niekto zodpovedný povedať, že takto nie je možné postupovať donekonečna a veritelia, v súčasnosti eurovaly a tie krajiny, ktoré za eurovaly ručia o časť svojich peňazí prídu. Kedy sa to podľa vás stane? 

Žiadny politik s takým priznaním prísť nechce, najmä nie nemecký politik. Mali by sme teda vytvoriť okolnosti, ktoré by im umožnili niečo také nepovedať. Mám iný návrh. Grécko dlhuje členským krajinám, menovému fondu, ECB, teda inštitucionálnym veriteľom,280 miliárd eur. Môžeme vytvoriť nové grécke štátne dlhopisy v hodnote 280 miliárd eur a pridať k nim klauzulu, že budú preplatené v plnej miere tak, ako to bolo dohodnuté, ak bude grécka ekonomika rásť o viac ako 3,5 percenta ročne, teda viac, ako Európska únia predpovedá na nasledujúce dva roky. Ale mala by tu byť aj ďalšia klauzula – ak bude rast menší, tak splátky dlhu by mali byť spravodlivo znížené. Prepojenie dlhopisov na grécky HDP dá celej Európskej únii motív pomáhať Grécku v raste. Tak sa môžu politici pozrieť voličom smelo do očí a povedať – máme dohodu, že ak všetko pôjde dobre, neprídeme o žiadne peniaze. Ak by grécka ekonomika rástla pomaly, haircut splátok bude primeraný tomuto rastu. 

Grécka vláda však zrejme bude potrebovať ďalšie pôžičky na chod štátu. 

Nie. Grécka vláda je dnes finančne sebestačná, máme prebytkové hospodárenie. Čo nevieme, je splácať ten obrovský dlh.

Minulý týždeň strana Syriza oznámila vašu kandidatúru v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Grécku uskutočnia o týždeň v nedeľu. Myslíte si, že dokážete presvedčiť voličov, že program strany Syriza je najlepší? 

Nerobím predpovede o výsledkoch volieb v demokratickom systéme. Je na ľuďoch, aby rozhodli. Verím, že máme šancu vyhrať.



Ekonomický program Syrizy, ktorý okrem iného počíta s minimálnou mzdou 750 eur 14-krát do roka, utŕžil po predstavení investorom v Londýne veľkú kritiku. Joerg Sponer, generálny riaditeľ Capital Group, ktorá spravuje klientom investície za bilión dolárov, ho označil za žart, vraj je „horší ako komunizmus“. Ak Syriza vyhrá, Grécko podľa neho zažije masívny odlev kapitálu, výbery úspor z bánk a koniec investíciám... 

Neskôr sa ukázalo, že táto osoba na stretnutí nebola. Ale považovať zvýšenie minimálnej mzdy v súkromnej sfére za komunistické je neznalosťou tohto, čo je komunizmus. Za zvýšenie minimálnej mzdy v USA vlani bojoval prezident Barack Obama, v Nemecku zvýšila minimálnu mzdu súčasná vláda, ktorá vzišla z vlaňajších federálnych volieb. Ak sú Obama a Merkelová komunisti, potom môžete tvrdiť aj to, že líder Syrizy Alexis Tsipras chce vytvoriť komunistickú vládu. 

Zvýšenie minimálnej mzdy je však len jedným z piatich bodov programu. Syriza chce napríklad poskytnúť zadarmo jedlo, elektrinu, bývanie a zdravotnú starostlivosť „všetkým, ktorí to potrebujú“, chce zaviesť minimálny dôchodok 750 eur trinásťkrát do roka. Chcete prijímať tisíce nových štátnych zamestnancov... 

Prepáčte, ten posledný bod nie je pravda. Vládny sektor nechceme žiadnym spôsobom využívať na riešenie problému nezamestnanosti. Chceme zvýšiť jeho produktivitu. A ostatné body sú prikrášlené. 

Ako? 

Pozrite, v Grécku je humanitárna kríza. Ľudia hladujú, pretože sociálny systém skolaboval. Dôchodky sú vo výške 200 eur a keď sa prejdete po veľkých mestách, zistíte, že ľudia, ktorí kedysi mali domovy a viedli dôstojný život, sú dnes na ulici. Nikto v Európskej únii by nemal žiť v takých podmienkach. My sa zaväzujeme – mimochodom, bol to môj návrh – vytvoriť systém potravinových poukážok podľa vzoru USA pre rodiny, ktoré žijú pod hranicou chudoby. Človek, ktorý by chcel spochybniť rozumnosť a ľudskosť takéhoto opatrenia, musí byť barbar. Po druhé – elektrina. V roku 2011 grécka vláda nedokázala dostatočne rýchlo splácať verejný dlh, a tak zaviedla otrasnú daň z nehnuteľností, ktorá sa počítala z účtov na elektrinu. Ak ich domácnosť nezaplatila dlhšie ako mesiac, elektrinu jej vypli. Ak sa dnes prejdete po mestách, zistíte, že mnohé domy a byty sú ponorené do tmy a deti si po príchode zo školy nemôžu ani urobiť domáce úlohy. My navrhujeme lacné a jednoduché riešenie – aby rodiny, ktoré odpojili od elektriny pre neplatenie dane z nehnuteľnosti, dostali každý mesiac malé množstvo kilowattov na základné potreby. Pokiaľ ide o mzdy a dôchodky – tento zámer nie je radikálny ani komunistický, je plne konzistentný s makroekonomickým pohľadom, ktorý hovorí, že celkový dopyt v ekonomike je závislý od výdavkov najmenej zarábajúcich pracovníkov v hospodárstve. 

Je pravda, že chcete vyplácať minimálnu mzdu 750 eur 14-krát ročne? 

Áno. Všetky mzdy v Grécku sa počítajú na ročnej báze a potom sa prepočítajú na štrnásť platieb. 

Je to podľa vás primerané stavu gréckej ekonomiky? 

Ako som už spomínal, ceny v Grécku sú oveľa vyššie ako na Slovensku. 

Chcú Gréci ostať v eurozóne? 

Bezpochyby. 

Ostane Grécko v eurozóne, ak Syriza vyhrá voľby a zostaví vládu? 

Najprv odpoviem osobne. Projekt spoločnej meny bol podľa mňa navrhnutý veľmi zle, euro malo zlyhanie napísané už v rodnom liste. Náklady tejto chyby sú obrovské pre všetky krajiny Európskej únie. Dnes to už vieme naisto, ja som o tom bol presvedčený od začiatku. A preto som bol proti vstupu Grécka do eurozóny. Dnes je však úplne iná situácia a som proti odchodu z eurozóny. Náklady na odchod členskej krajiny z menovej únie by boli obrovské pre tú krajinu aj pre zvyšok únie. Stanovisko Syrizy aj moje je teda také, že by sme mali euro opraviť a ostať s eurom. 

Aký je potom plán Syrizy po prípadnom víťazstve vo voľbách v prípade, že Trojka a európski lídri odmietnu to, čo žiadate – odpustiť Grécku časť dlhu? 

V takom prípade budeme musieť členstvo veľmi vážne prehodnotiť. Pozrite, v lete bude grécka vláda na základe uzavretých dohôd povinná požičať si z eurovalu sedem miliárd eur na splatenie pôžičky od ECB. ECB totiž v roku 2010 a 2011 urobila veľkú chybu a nakúpila grécke štátne dlhopisy s cieľom zastaviť krízu. Bol to veľmi hlúpy ťah a zlyhal. Dnes by tie dlhopisy mali podstúpiť haircut vo výške 90 percent, no predpokladám, že súčasná grécka vláda ich preplatí v plnej výške, hoci na to nemá peniaze. Takže si požičia od ECB, aby mohla zaplatiť eurovalu a bude ich musieť vrátiť ECB. To je podľa mňa nerozumné, agresívne a nie je predsa možné niečo také nadiktovať suverénnemu štátu. Ak zostavíme vládu, jednoducho to neurobíme. Nevezmeme si ďalšiu pôžičku od ECB, aby sme splatili dlh ECB. Je neslýchané, aby si štát požičiaval od centrálnej banky peniaze na zaplatenie dlhu centrálnej banke za menové operácie, ktoré centrálna banka uskutočnila bez toho, aby získala súhlas gréckeho parlamentu. 

Čo sa stane s Gréckom, ak odíde z eurozóny? 

Podľa mňa je namieste skôr otázka, čo sa stane s eurozónou, ak Grécko vytlačí. Grécko neopustí eurozónu. Jediný spôsob, ako sa môže Grécko dostať von, je, že bude vylúčené. A na vylúčenie neexistuje legálna cesta v súlade s ustanoveniami európskych zmlúv. Ak by išla Európa touto cestou, malo by to ničivý dosah na jednotu a dôstojnosť Európskej únie. 

Aký účinok mali na gréckych voličov vyjadrenia z Nemecka, že odchod Grécka z eurozóny je možný? 

Ako kandidát Syrizy som smutný, že jedna krajina zasahuje do demokratických procesov v inej krajine, o tom európske ideály nie sú. Na druhej strane mám pocit, že to zapôsobilo skôr opačne a pritiahlo to Syrize nových voličov. Najnovšie signály z Nemecka potvrdzujú, že si to uvedomili. 

Decembrové prieskumy ukázali, že v súčasnosti najsilnejšia Syriza vedie pred Novou demokraciou o štyri percentá. Ako vyzerajú januárové prieskumy? 

Vedieme o tri až sedem percent podľa toho, o aký prieskum ide. Ja však prieskumom veľmi neverím, či už nám prinášajú dobré alebo zlé správy, myslím si, že nie sú na dostatočne odbornej štatistickej úrovni, a okrem toho sú grécki respondenti notoricky známi svojím sklonom podvádzať pri prieskumoch. 

Reagovali Gréci na správy z Nemecka a zvýšené riziko odchodu z eurozóny výberom svojich úspor z bánk? 

Môj bývalý kolega a priateľ z centrálnej banky Grécka mi povedal, že Gréci v decembri vybrali z bánk tri miliardy eur, ale nie som si istý, či je dôvodom obava z budúceho vývoja Grécka. Mnohí ľudia totiž v súčasnosti žijú z úspor a december je tiež mesiac, keď mnohé domácnosti platia dane a výdavky spojené so sviatkami. Je ťažké povedať, koľko z tých troch miliárd ide na vrub odchodu kapitálu. Odhadujem, že tak 20 percent, ale únik kapitálu Grécko zažíva už ostatných 5-6 rokov, takže nejde o nič nové.

 

01 - Modified: 2007-02-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Británia v ohrození
01 - Modified: 2024-04-18 07:09:05 - Feat.: - Title: OSN žiada v Južnom Sudáne urýchlené kroky s cieľom uskutočniť plánované voľby 02 - Modified: 2024-04-17 21:09:36 - Feat.: - Title: USA obnovujú ropné sankcie proti Venezuele, nečakajú férové voľby 03 - Modified: 2024-04-10 16:39:49 - Feat.: - Title: Lídri sú kvôli USA znepojení. Harrisová pripustila, že novembrové voľby v USA môžu byť posledné demokratické 04 - Modified: 2024-04-10 12:04:22 - Feat.: - Title: Smršť medzi influencermi po voľbách. Pil C-ho vyháňajú zo Slovenska, Attila prišiel o sponzora a Rytmus zase nič nepochopil 05 - Modified: 2024-04-10 13:17:17 - Feat.: - Title: Naď vysvetľoval kontroverznú kampaň Demokratov: Pôjdeme na hranu, výroky na našich bilbordoch sú nechutné
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
19. apríl 2024 09:48