Mali u nás veľké plány s ťažbou ropy a zemného plynu, ich plány však narazili na odpor ľudí. Americká ťažobná spoločnosť Alpine Oil & Gas drží v rukách tri prieskumné licencie na severovýchode Slovenska v okresoch Snina, Medzilaborce a Svidník. Zásoby ropy a zemného plynu tu ťažiari odhadujú na 25 rokov.
Po takmer desiatich rokoch hľadania ropy sa však proti nim dvíha čoraz väčší odpor ľudí. Ich snahám o najnovšie prieskumné vrty v Oľke a Smilne hovoria nie. „Nechceme, aby sa tu zničila príroda. V obci preto budeme verejne diskutovať o prieskumných vrtoch a možnej ťažbe,“ hovorí starosta Smilna Vladimír Baran, pre ktorého je nedotknuté životné prostredie prioritou.
V Oľke nepochodili
V dedinke medzi Bardejovom a Svidníkom by sa mohlo ťažiť šesť až osem rokov. Do Smilna preto mieri trojica zástupcov Alpine Oil & Gas – geológ a konateľ firmy Stanislav Benada, jeden zo štvorice šéfov projektu Američan L. Ron Crow a projektový manažér pre Slovensko Maciej Karabin zo spoločnosti Discovery Polska. Olejári rovnako pôjdu do Ruskej Poruby. I tam budú ľuďom vysvetľovať svoje zámery.
Proti aktivitám ťažiarov vytiahli v Oľke v Medzilaboreckom okrese dokonca petíciu. Proti bol i starosta Vladimír Ščerba. Ľudí tam pobúril pokus hľadať ropu iba 150 metrov od prvého domu. Obyvatelia obce sa obávali znečistenia pitnej vody i cesty, ako aj nebezpečenstva výbuchov. Firma sa po protestoch odtiaľ stiahla.
Na Slovensku pritom hľadá zdroje energie už od roku 2006. Do prieskumov preinvestovala 17 miliónov eur. Iba za prieskumné licencie platí štátu 500-tisíc eur za rok. Koncesie schválené vládou jej platia do augusta budúceho roka. „Hľadáme tu konvenčné ložiská plynu alebo ropy. V prípade, že nenarazíme na ložisko, lokalitu vrtu uvedieme do pôvodného stavu v súlade s banskými predpismi,“ vraví Stanislav Benada z Alpine Oil & Gas.
Ide o rozsiahle ložiská s celoslovenským významom. Nad Smilnom mimo intravilánu obce preto plánujú vyvŕtať tri prieskumné sondy. Lokality si firma vyberá na základe seizmického prieskumu, ktorý vykonala pred niekoľkými rokmi.
Rozhodne hlas ľudu
Aj keď firma súhlas od obce na prieskum nepotrebuje, v zápase o verejnú mienku sa začal tvrdý boj. „Majú na to všetky licencie i povolenia od vlastníkov pozemkov. My ideme riešiť situáciu, ak by sa mala začať reálna ťažba. Tam už bude potrebný i súhlas obce,“ konštatuje Baran.
Iba nedávno sa pritom zástupcovia Alpine Oil & Gas stretli v Smilne so starostom a poslancami na prvom oficiálnom rokovaní. Starosta ani obecné zastupiteľstvo však nechcú rozhodnúť na vlastnú päsť. Názor na stretnutí s ťažiarmi preto majú vyjadriť samotní obyvatelia obce. Rolu tu zohráva i prílev financií do obecnej kasy. Pri dennej ťažbe v objeme 10 až 20 kubíkov by pri aktuálnych cenách ropy na burze predstavoval potenciálny zisk pre firmu viac ako jeden milión eur ročne. Štátu podľa zákona patrí päť percent z predaja ropy. Časť z týchto peňazí by mala ostať v obci.
Ide o prírodu
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk upozorňuje, že ťažba sa dotýka viacerých chránených území. „Vplyvom tejto aktivity prídeme o jediné aktívum uvedenej oblasti. Príroda s ropnými vežami nikoho lákať nebude,“ povedal Lukáč.
Práve rozvoj cestovného ruchu je pre severovýchod Slovenska kľúčový. Budovať ho v regióne, kde budú jazdiť cisterny s ropou a stáť ťažobné veže, by preto podľa Lukáča nemalo žiadny zmysel. „Hospodársky rast sa tu dá zabezpečiť iba cez investície do infraštruktúry cestovného ruchu. V Bratislave sa peniaze dajú zarobiť jednoduchšie ako tu,“ dodáva Lukáč.
Zámery ťažobnej spoločnosti nepovažuje za žiadne novinky. Roky chodila po celej oblasti, informovala o ťažbe a hľadala náleziská. Cez rôzne poplatky vylepšovala rozpočty desiatok obcí. Ako priznáva starosta Baran, iba do kasy Smilna pritom poslala v minulom roku 2300 eur. „Nikto o jej aktivity až doteraz nejavil záujem. Možno sa jej podarí nájsť zašité miesto, kde nikomu nebude prekážať,“ myslí si Lukáč.
Ťažba ropy v tesnom dotyku národného parku Poloniny má tradíciu. V minulosti sa v rodisku slovenského umelca Andyho Warhola, v dedinke Miková, nachádzalo až 15 ropných vrtov. Na východe tak majú pred sebou dilemu. Finančné dotácie a ekonomický rozvoj z predaja ropy alebo nedotknutá príroda bez zahraničných korporácií a ich záujmov.