Komunistická strana Číny zvyšuje tlak na tamojšie štátne spoločnosti. Robí tak v rozpore s dvadsať rokov trvajúcou rétorikou o ich transformácii na západný, viac trhovo orientovaný, korporátnej model.
Prezident Si Ťin-pching pritom ešte v marci tohto roku na každoročnom straníckom kongrese načrtol plán, ktorý mal stuhnuté štruktúry štátom kontrolovaných firiem skôr uvoľňovať. Nová stratégia, ktorú nedávno publikovali štátne čínske médiá, posilňuje úlohu straníckych buniek, ktoré majú povinné zastúpenie vo verejných firmách.
Pôvodne sa hovorilo o tom, že by sa tamojšie štátne firmy mali zmeniť po vzore Západu, kde o manažmente rozhoduje predstavenstvo spoločnosti v závislosti na trhových ukazovateľoch, rentabilite a veľkosti rozpočtu. Medzinárodný menový fond (MMF) navyše v utorok Čínu vyzval, aby sa začala zaoberať problémom rastúceho korporátneho dlhu.
Veľký podiel firiem na dlhu
Kým celkové zadlženie druhej najväčšej ekonomiky sveta sa v rámci globálnych merítok pohybuje na udržateľných 237 percentách hrubého domáceho produktu (HDP), dlhy tamojších firiem sa na celkovom dlhu podieľajú zhruba 145 percentami. Taká miera firemných dlhov v porovnaní s HDP krajiny je vysoká podľa všetkých štandardných ekonomických meradiel.
"Zväčšujúci sa korporátny dlh predstavuje zásadný problém čínskej ekonomiky," uviedol podľa amerického denníka The Wall Street Journal zástupca MMF David Lipton počas konferencie organizovanej v Číne minulú sobotu. Dodal, že ide o problém, ktorým sa krajina musí začať bezodkladne zaoberať cez reformné opatrenia.
Práve štátom vlastnené firmy predstavujú podľa MMF najväčší problém a potenciálne riziko. Na celkovom korporátnom dlhu sa podieľajú 55 percentami, ich podiel na HDP je však iba 22 percent. Zisky štátnych firiem vlani oficiálne klesli o 6,7 percenta a obrat sa im medziročne znížil o 5,4 percent.
Štedrá štátna pomoc
Medzinárodne rešpektovaný think-tank Unirule Institute of Economics so sídlom v Pekingu však v roku 2012 prišiel so štúdiou, podľa ktorej boli najvýznamnejšie verejné spoločnosti na celoštátnej, provinčnej a lokálnej úrovni v rokoch 2001 až 2009 v strate a do čiernych čísel sa dostali len vďaka štedrej štátnej pomoci.
Tamojšie podniky dostávali finančné injekcie z verejných zdrojov aj v nasledujúcich rokoch a nič nenasvedčuje tomu, že by sa v najbližšej dobe malo niečo zmeniť. Šéf Čínskej centrálnej banky Čou Siao-čchuan už tento rok vo februári oznámil, že čínske politické a ekonomické elity budú pokračovať vo fiškálnych opatreniach, aby zamedzili prepadu čínskych firiem, ktoré nezvládajú pokles dopytu na globálnom trhu.
"Kým kurz reforiem je jasný, ich rýchlosť bude závisieť na podmienkach a príležitostiach. Tempo samotné sa bude meniť, ale reformy budú pokračovať a smer je nemenný, "uviedol v Pekingu. Zmeny oznámené začiatkom tohto týždňa idú však v rozpore s akýmikoľvek reformnými plánmi.
"Všetky zásadné rozhodnutia firiem musia byť preskúmané a navrhnuté straníckymi komisiami," citoval britský denník Financial Times vplyvný magazín ČKS Čchiou-š '(v preklade Hľadanie pravdy).
"Hlavné rozhodnutie manažmentu, ktoré zahŕňa otázky národnej stratégie a bezpečnosti, musia komisie preštudovať a zaoberať sa ním predtým, ako manažment alebo predstavenstvo firmy urobí akékoľvek rozhodnutie," píše sa v článku straníckeho časopisu. Dá sa teda očakávať, že politická kontrola v štátnych čínskych firmách bude posilňovať na úkor rozpočtovej disciplíny a ukazovateľov trhu.
Neudržateľné zadlženie
Prední svetoví ekonómovia dlhodobo varujú, že nadmerné zadlženie štátnych firiem je neudržateľné. Kým finančná pomoc krátkodobo napomohla rastu hrubého domáceho produktu krajiny, v strednodobom horizonte môže pre dotované firmy predstavovať fatálne riziko.
V prípade, že sa čínske štátne firmy dostanú do existenčných problémov, v nadväznosti do nich potom zavlečú aj tamojšie banky, ktoré sú úzko späté s čínskou vládou. Tikajúca dlhová bomba by sa následne výrazne prejavila na už tak spomaľujúcom hospodárskom raste Číny.
Hrubý domáci produkt krajiny vlani rástol tempom 6,9 percenta, čo je najnižšia miera za posledných 25 rokov. Zem sa navyše stretáva so znížením priemyselnej výroby a nižším odbytom na zahraničných trhoch, na ktorom sa vo veľkej miere podpísala hospodárska recesia, ktorá v súčasnosti sužuje väčšinu štátov Latinskej Ameriky.