Banky zarobili na rastúcich dlhoch Slovákov. Kým v roku 2012 sa bankovníctvo muselo zmieriť s viac ako 25-percentným poklesom ziskov, vlani sa karta obrátila. Predbežné odhady hovoria o viac ako desaťpercentnom raste ziskov. Podľa výkonného riaditeľa internetového portálu Finančná hitparáda Maroša Ovčarika rástli zisky aj vďaka úverom pre obyvateľstvo. „Stav týchto úverov vzrástol takmer o desať percent. Najväčší vplyv mal rast úverov na nehnuteľnosti,“ povedal s tým, že sa darilo aj spotrebným úverom.
Jednotka klesla
Slovenská sporiteľňa, najväčšia banka na Slovensku, sa však vybrala „proti prúdu“. Vlani jej čistý zisk medziročne klesol takmer o dve percentá. „Mierny pokles ovplyvnilo najmä pretrvávajúce prostredie nízkych úrokových sadzieb a vyššia odvodová povinnosť v tomto roku. Banka odviedla bankovú daň vo výške 41,2 milióna eur, čo je oproti roku 2012 o 9,7 milióna viac,“ napísala banka v správe. Podľa podpredsedu jej predstavenstva Štefana Mája si však k kľúčových oblastiach udržuje Slovenská sporiteľňa vynikajúce výsledky.
VÚB banke sa darilo. Jej čistý zisk za vlaňajšok medziročne podrástol o viac ako pätinu. „V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola VÚB opäť schopná výrazne zlepšiť svoje hospodárenie. Náš cieľ zostáva rovnaký – neustále zdokonaľovanie produktov a služieb tak, aby ich klienti považovali za vynikajúce a boli s nimi spokojní,“ povedal Alexander Resch, generálny riaditeľ banky. VÚB si tak výrazne polepšila po dramatickom roku 2012. Vtedy sa jej zisky prepadli takmer o polovicu.
Napriek tomu, že väčšina bánk svoje výsledky ešte nezverejnila, optimizmus netají ani ČSOB. „Vďaka vysokej profesionalite a vnútorne nastaveným efektívnym procesom môžeme skonštatovať nárast pozitívneho hospodárskeho výsledku. Konkrétne čísla zverejníme v priebehu marca,“ odkázala nám hovorkyňa banky Zuzana Eliášová.
Úvery potiahnu aj naďalej
Slovenská banková asociácia očakáva, že banky vlani zarobili približne 553 miliónov eur, teda o viac ako 53 miliónov viac než v roku 2012.„Kladný vplyv na rast zisku mali úrokové príjmy a príjmy z obchodovania. Nepriaznivo sa na zisku odrazilo zvýšenie tvorby opravných položiek,“ napísala v správe.
Ziskovosť bánk by však môže rásť naďalej. „Predpokladám, že stav úverov v bankách bude naďalej rásť, čo pozitívne ovplyvní ich hospodárenie. Pravdepodobne bude za tým stáť opäť nárast úverov hlavne pre obyvateľov,“ hovorí Ovčarik. Motiváciou pre ľudí má byť priaznivý vývoj úrokových sadzieb. Podľa Ovčarika by však bankám pomohlo, keby sa rozbehlo úverovanie podnikov. Neistota v európskom hospodárstve v kombinácii s krízovými turbulenciami totiž spôsobuje stagnáciu a mierny pokles korporátneho úverovania. Len vlani sa objem pôžičiek pre firmy prepadol o viac ako dve percentá.
Postreh HN: Úverové (roz) čarovanie
Už vlani opakovane prešla médiami správa o tom, ako sú bežní Slováci, teda domácnosti, málo zadlžení. V porovnaní s „vyspelou“ Európou máme čo „doháňať“. A ak si budeme viac požičiavať, a teda aj konzumovať, podporíme navyše ekonomiku krajiny. Čo nasledovalo v praxi, ma nemilo prekvapilo. Hlavne opakované ponuky na spotrebné úvery aj v čase, keď sa moje osobné financie ani zďaleka nedali nazvať dlhodobo udržateľné a na rad prišiel debet či kreditka. Presne takto sa pritom spustila finančná kríza v Spojených štátoch, ktorú tu máme v podstate dodnes. Natláčaním úverov ľuďom, ktorí si ich jednoducho nemohli dovoliť. Hlavne, že bol zisk. Určite sa nedá povedať, že kríza u nás je na spadnutie. Slovenský bankový sektor je momentálne oslnivým príkladom stability v Európskej únii. Mali by sme však pamätať na nedávne skúsenosti nielen z USA, ale aj z Írska či zo Španielska.