Nemecko opakuje staré chyby (komentár)

 Podobne ako v období 2007/08 klesá dôvera medzi bankami na minimu. Dôvodom je, že banky môžu byť insolventné a zároveň aj prípadné kolateralizované pôžičky, ktoré medzi sebou banky majú, môžu byť problémom, ak hodnota kolaterálu výrazne klesne alebo dokonca emitent tohto cenného papieru zbankrotuje. V krátkosti to znamená, že sa opäť dostávame do známej situácie “credit crunch“, teda zamrznutia úverových trhov.

Likvidity z trhu ubúda

V denníku Financial Times sa minulý týždeň objavila séria článkov o tomto probléme a hlavné body skúsime teraz zhrnúť... Do každej transakcie na medzibankovom trhu vstupujú dva, resp. tri subjekty (tretím je sprostredkovateľ). Medzi týmito dvoma inštitúciami nie je dôvera veľmi vysoká a preto si bez kolaterálu už nepožičajú. Banka, ktorá má likviditu, je v lepšej úlohe a môže požadovať od druhej banky, ktorá nemá likviditu, viac kolaterálu, než skutočne potrebuje. Dôvodom je zabezpečiť si splnenie svojich pohľadávok, ak by sa druhá inštitúcia dostala do problémov. Tým sa vlastne znižuje objem zdrojov, ktoré je možné po „kolateralizovaní“ využiť.

Štátne dlhopisy už nie sú to, čo bývali

Okrem toho banky zároveň nechcú akceptovať hocijaký kolaterál. Napríklad broker na medzibankovom trhu ICAP tvrdí, že voči nemeckým dlhopisom resp. US dlhopisom je možné bez problémov zohnať adekvátnu likviditu na dlhšie obdobie, no pri francúzskych a fínskych dlhopisoch je už problém s ich použitím na získanie likvidity na dlhšie obdobie a dokonca investori preferujú len dlhopisy s kratšou dobou splatnosti. Likviditu na medzibankovom trhu napríklad banky vôbec nedostanú voči dlhodobým španielskym dlhopisom.

Centrálne banky preferujú nemecké bezpečie

To znamená, že na trhu vzniká skupina elitných cenných papierov, ktoré sú v tomto prípade US dlhopisy resp. nemecké dlhopisy. Nakoľko sú nemecké dlhopisy výrazne preferované a považované za najbezpečnejšie, je dopyt po nich veľmi veľký a cena je preto tiež vysoká. Tieto dlhopisy dokonca preferujú najviac aj ázijské centrálne banky a to kvôli tomu, že v prípade rozpadu eurozóny chcú držať cenné papiere, ktoré by boli následne denominované do silnejších a nie slabších mien.

Predaj, čo môžeš

Kríza vkladov, ktorá sa definuje ako snaha o čo najlepšie a najbezpečnejšie umiestnenie cenných papierov, sa tak zosilňuje. Nemeckých dlhopisov totiž nie je toľko, aby mohli všetky subjekty alokovať do nich svoj voľný kapitál. Výpredaj, ktorý sme na dlhopisoch Nemecka videli minulý týždeň, s tým tiež súvisí. Ak ceny dlhopisov všetkých krajín klesajú a vysoko sú len nemecké dlhopisy a zrazu má ich držiteľ potrebu kapitálu, pričom je dlhodobá, môže urobiť dve veci. Buď predá dlhopisy rizikových krajín s tým, že za ne dostane tragické ceny, alebo predá svoje najlepšie aktíva s tým, že na nich aj slušne zarobí. A to sa práve stalo. Podľa Financial Times banky potrebovali zrazu likviditu a preto museli predať to najlepšie, čo mali. Tým sa ale zatiaľ úloha nemeckých dlhopisov ako najbezpečnejších aktív nestráca. Je to skôr len prejav toho, že na trhu je stále veľké napätie, keď už banky musia predávať svoje „klenoty“ na to, aby získali likviditu.

Dopyt po bezpečí môže uspokojiť centrálna banka

Otázkou je, čo teraz. Odpoveď na túto situáciu dáva austrálska centrálna banka RBA. Dlh Austrálie je totiž oveľa nižší, než je potreba bánk po držbe kvalitných cenných papierov s ratingom AAA a preto sa centrálna banka rozhodla pre vytvorenie novej facility s názvom Committed Liquidity Facility (CLF), pri ktorej centrálna banka za malý poplatok (25bp) vymení inak nelikvidné, no bezpečné cenné papiere za likviditu, ktoré banky dostanú na účty v RBA. V podstate tak ide o formu kvantitatívneho uvoľňovania, aké robí FED. Jedná sa teda len o swap. Likvidita na účtoch RBA sa berie podľa pravidiel Basel ako vysokokvalitné aktívum, čím sa likviditná pozícia bánk zlepší...

Nemecko opakuje staré chyby

Možno je toto cesta aj pre ECB, ktorá by sa už mala prestať báť hyperinflačných strašiakov. Famózne to zhrnul blogger Scott Sumner. Často sa hovorí o tom, že Nemecko sa bojí hyperinflácie a to kvôli skúsenosti s hyperinfláciou. Sumner o tom pochybuje nakoľko tvrdí, že keď krajiny urobia nejakú chybu, vzniknú ju opakovať znova a znova. Argentína sa nebojí hyperinflácie. Naopak boja sa jej Švajčiari, ktorí nikdy nemali hyperinfláciu. Následne Sumner dáva do pozornosti už spomínaný report Dylana Grice-a z banky Societe Generale a jeho pojatie pohľadu na Veľkú hospodársku krízu s tým, že problémom bola tesná menová politika... A to je práve chyba, ktorú opakuje Nemecko a do deflačno-depresnej špirály sťahuje celú eurozónu. Výsledok tohto kroku už ponúklo v svojej eseji ak Centrum pre európske reformy. Buď bude participovať na záchrane ECB, vzniknú eurobondy a budú prijaté politiky na podporu rastu; alebo bude eurozóna naďalej trvať na svojich pravidlách a výsledkom budú defaulty, nákaza a nakoniec rozpad.

Výhľad na dnes

Dnešná aukcia talianskych dlhopisov bola úspešná a pomohla euru v silnom raste a v prelomení línie krku formácie hlava-ramená. Potenciál tejto formácie smeruje k hladine 1,3580. V raste k tejto úrovni by dnes mohli pomôcť hlavne distribúcia novej pomoci Grécku, očakávania zverejnenia detailov nového plánu napákovania eurovalu na dnešnom zasadnutí ministrov financií eurozóny ako aj optimizmus z vyššej fiškálnej integrácie, o ktorej by sa malo oficálne rokovať na summite  9. septembra. Zatiaľ je výhľad rastový. Potvrdením bude prelomenie rezistencie 1,3440.