"Náš záujem tu je, ale všetko závisí od dohôd so zástupcami regionálnej samosprávy a od toho, ako dopadne pilotný projekt v Košickom kraji," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Čo prináša pripojenie
Peniaze krajov sa po pripojení presúvajú z komerčných bánk do Štátnej pokladnice, ktorá až na poskytovanie úverov, funguje ako klasická banka, ale len pre verejný sektor. "Nový systém je lepší," povedala hovorkyňa Košického kraja Soňa Jakešová. Krajskí úradníci majú podľa nej väčší prehľad o tom, ako hospodária organizácie, ktoré patria pod vyšší územný celok. "Môžeme účinnejšie riadiť finančné toky, čo zlepšuje hospodárenie s verejnými prostriedkami regiónu," doplnila Jakešová.
Ostatné kraje zvolili pomalší postup. "V pokladnici máme zatiaľ iba transferový účet, cez ktorý dostávame financie zo štátneho rozpočtu na prenesené kompetencie, ktoré vykonávame na objednávku štátu," povedala hovorkyňa Žilinského kraja Marika Gajdošíková. Ostatné účty sú v bankách. "Až po vyriešení všetkých problémov, ktoré teraz pokladnica má, sme ochotní pripojiť sa tak, ako Košice," uviedla vedúca finančného odboru žilinského VÚC Marta Mangová. Perspektívne vidí v pokladnici výhody. "Pokiaľ bude fungovať bez technických problémov, tak je to prehľadný spôsob financovania," dodala.
Spokojní sú v Bratislavskom i Nitrianskom kraji. V Nitre dokonca uvažovali, že by išli spolu s Košicami do pilotného projektu. "Nakoniec som nenašiel pochopenie v regionálnom parlamente, hoci projekt bol už pripravený a čakalo sa len na spustenie," povedal nitriansky župan Milan Belica. Poslanci jeho návrh zamietli a vypísali tender na výber komerčnej banky. Belica nie je proti prípadnému pripojeniu župy k pokladnici od budúceho roka. Podmieňuje to však zmenou zákona o Štátnej pokladnici. "Ten zákon je zlý, obmedzuje samostatnosť krajov pri rozhodovaní o použití peňazí v originálnych kompetenciách," tvrdí Belica.
Obce to nechcú
Podobnú obavu majú aj obce, ktoré do pokladnice nechcú ísť. "Nie sme tomu naklonení," povedala hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Oľga Gáfriková. Popri strate samostatnosti vidia nevýhodu aj v tom, že by to zvýšilo náklady na administratívu obcí. Riaditeľ Štátnej pokladnice Dušan Jurčák nesúhlasí: "My nie sme cenzor výdavkov, platia predsa rozpočtové pravidlá a každá organizácia si zodpovedá pred kontrolou a pred zákonom, ako peniaze používa a my tie výdavky na základe klientskych príkazov uhrádzame". Pokladnica podľa neho poskytuje klientom dve veľké výhody. "Peniaze na účtoch nemožno exekvovať. Žiadna komerčná banka nemá také nízke poplatky za účtovné operácie ako my. Za vedenie účtu pritom neúčtujeme nič," pokračuje Jurčák. Z uložených peňazí platí pokladnica klientom úroky. Netýka sa to však peňazí, ktoré prídu klientom na účty zo štátneho rozpočtu. "Na účtoch v Štátnej pokladnici sa dá dosiahnuť výhodnejšie zhodnotenie ako v komerčných bankách," dodáva Mangová.
Voľné zdroje v pokladnici môže vláda využívať na priebežné pokrývanie schodku v štátnom rozpočte, za čo jej platí úroky, ktoré sú nižšie ako na trhu. Nakoniec ich však odvedie do rozpočtu. VÚC peniazmi z pokladnice nemôžu pokrývať prechodné deficity. "Naše peniaze môže vláda použiť na preklenutie dier v štátnom rozpočte, my takú možnosť nemáme, čo nie je v súlade s ústavou," zdôraznil Belica.
Doteraz sa pripojilo vyše 1 600 klientov
Zavádzanie Štátnej pokladnice neprebieha bez problémov. V decembri 2003 napríklad "vybuchol" softvér. Odborníci potom mesiac hľadali, v čom je chyba. "To nás definitívne presvedčilo, že takto nemôžeme riskovať a prijali sme scenár, že klienti budú nabiehať postupne," hovorí riaditeľ Štátnej pokladnice Dušan Jurčák. Naplno mala fungovať už od júla minulého roka. Ani to sa nakoniec nestihlo. Príčinou bolo podľa ministerstva financií nedostatočné technické vybavenie a chýbajúce komunikačné zariadenia budúcich klientov. Odklad súvisel aj s transformáciou a reorganizáciou štátnej správy, so zdĺhavým prideľovaním bezpečnostných certifikátov od NBÚ pre rezorty vnútra, spravodlivosti, obrany a Slovenskú informačnú službu. "Problémy sa vyskytli u nás aj u klientov, ťažko však spustíte retailovú elektronickú banku bez toho, aby ste nemali problémy, to sa nedá," tvrdí Jurčák. Doteraz sa k pokladnici pripojilo vyše 1 600 klientov, medzi nimi všetky ministerstvá, ostatné štátne úrady, rozpočtové organizácie, zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa.Štátna pokladnica
Prínosy- účty klientov nepodliehajú prípadnej exekúcii
- vyššie úroky a nižšie poplatky na účtoch ako v komerčných bankách
- klienti nemôžu prísť o peniaze, pokladnica nikdy neskrachuje
Nevýhody
- klientmi môžu byť len inštitúcie verejného sektora
- komplikovanejší, viacstupňový systém zadávania príkazov
- problémy pri spúšťaní informačného systému pokladnice
Zdroj: HN