Nemecká Bundesbanka vrátila eurozónu na zem. Jasným odkazom pre politikov, že Grécko bude na budúci rok potrebovať ďalšiu záchranu, ukázala, že Európa stále nevyriešila kľúčový problémom – dlhy. Schladila úvahy médií aj odborníkov, ktorých v posledných mesiacoch zamestnávalo vzývanie ekonomického rastu a s hlavou v oblakoch veštia hospodárske prebudenie Európy.
Centrálna banka Nemecka postavila do nového svetla kategorické odmietanie novej pomoci Grécku zo strany nemeckých lídrov na čele s Angelou Merkelovou. Ich tvrdeniu, že Grécko už ďalšiu pomoc nedostane, sa nedá čudovať. V septembri čakajú kancelárku celoštátne voľby a podľa nedávnych odhadov až tri štvrtiny voličov sú proti ďalšej pomoci Grécku. Skutočnosť však nepustí. Dlhy drvivej väčšiny krajín eurozóny rastú a máloktoré vedia dostatočne skrotiť svoje deficity. To platí aj pre problémové krajiny. Navyše, ešte pred dvoma rokmi by si na základe vyjadrení politikov len málokto trúfol tvrdiť, že Grécko nakoniec dostane druhý záchranný balík, a to väčší, ako bol ten prvý. Popri Grécku sa pritom šepká aj o ďalšej pomoci Portugalsku.
Čo teda môže Európu čakať, ak sa po nemeckých voľbách otvoria debaty o ďalšej pomoci „maródom“? V hre je pomoc Európskej centrálnej banky výmenou za prísne úsporné opatrenia, alebo zásah eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Tu je však háčik. Fond volá po odpustení dlhu Grécka zo strany krajín eurozóny. V praxi to môže znamenať, že straty z „investície“ do Grécka poriadne nafúknu deficity a dlhy krajín eurozóny a vyprovokujú ďalšie škrty. Výsledok? O ekonomickom raste sa v prípade eurozóny – kľúčového odbytiska nášho exportu – nebude dať ani hovoriť. Dnes sa dá o budúcnosti len špekulovať, je však jasné, že riešenie dlhovej krízy príjemné prekvapenia neprinesie.