Tak vyzerá Čína po niekoľkoročnom tlačení peňazí do ekonomiky. Dôsledky bubliny, ktorá mala krajinu ochrániť pred krízou, začínajú pociťovať viaceré priemyselné odvetvia. Cementárne či oceliarne musia najnovšie škrtať výrobu o milióny ton. Aj keď opatrenia škrtnú tisícky miest, analytici sa tomu tešia. „Ukazuje sa, že sa vláda skutočne snaží o reštrukturalizáciu hospodárstva aj napriek bolestivým opatreniam,“ konštatuje pre čínske médiá tamojší ekonóm Zhiwei Zhang. Bude to mať dosah nielen na rast Číny, ale podľa analytika aj na Európu.
Nadvýroba skončí
Ohrozených je takmer 1 500 spoločností z rôznych odvetví, ktoré musia znížiť nadmernú kapacitu alebo úplne pozastaviť prevádzku. Vláda tým sleduje zvýšenie efektivity využívania energie a zdrojov. Už od začatia krízy pred piatimi rokmi totiž do ekonomiky pumpovala peniaze, ktoré cez úvery prúdili najmä na realitný trh. Vracali sa jej cez vyššie výnosy firiem, ktorým zároveň pomáhala expandovať. Podľa analytika Across Wealth Management Radoslava Kasíka spôsob, akým Čína rozbehla investície, nebol nikdy zdravý. „Tento vývoj došiel až do stavu bubliny a priblížil sa k hranici jej prasknutia,“ dodáva s tým, že situácia je veľmi podobná tej v Amerike pred začiatkom finančnej krízy.
Investičný boom a dotovanie odvetví, o ktoré v súčasnosti nie je taký záujem, totiž nemohlo v Číne pokračovať donekonečna. „Množstvo projektov sa v poslednom čase dostalo do problémov, a tak sa prehnaná aktivita na realitnom trhu utlmuje,“ vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Dôsledkom je nižší dopyt po vstupných produktoch, ako sú oceľ, ferozliatiny, meď, cement či papier. Nesúlad výroby s dopytom sa vláda snaží riešiť práve škrtaním.
Európa je v pozore
Hrozbu spľasnutia bubliny a odštartovanie ďalšej krízy Čína podľa analytikov nepodceňuje. Znižuje kapacity, čistí trh, a to aj na úkor ekonomického rastu. Ten môže do konca roka padnúť aj pod sedem percent, čo však podľa Borosa môže krajine pomôcť. „O udržateľnosti vysokého rastu ťahaného ešte vyššou tvorbou dlhu panujú silné pochybnosti,“ hovorí. Krajina si spomalenie môže dovoliť. Ako vysvetľuje Kasík, nezamestnanosť je tu nízka a štát má dostatočné rezervy.
Situácia v Číne straší skôr okolitý svet, keďže dlhé roky ťahala globálnu ekonomiku. „Niektoré sektory ako priemysel, producenti komodít, ale aj niektorí výrobcovia dennej a dlhodobej spotreby, cítia čínske dianie. Európa je najväčším čínskym partnerom a jej spomalenie je posledné, čo aktuálne potrebuje,“ uvažuje Kasík. Opačný názor zastáva Boros. Podľa neho pomalší rast neznamená pre svet žiadnu katastrofu. „Exporty by sa prepadávať nemali. Mali by len rásť miernejším tempom,“ predpovedá.