Britskí voliči odmietli zotrvanie v Európskej únii. Taliani môžu v novembrovom referende odmietnuť reformy ústavy. Nemci, Francúzi, Rakúšania, Belgičania a ďalší odmietajú Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, čiže TTIP.
Francúzsky prezident François Hollande minulý týždeň vyhlásil, že už nevidí možnosť dohody ohľadom TTIP, ktorá by umožnila ratifikáciu zmluvy pred odchodom Baracka Obamu z Bieleho domu v januári budúceho roka.
A pretože obaja jeho možní nástupcovia, Hillary Clintonová aj Donald Trump, TTIP nepodporujú, potom pravdepodobnosť, že zlyhá, je vysoká, píše Wolfgang Münchau, komentátor denníka Financial Times.
Zlé načasovanie
Jedným zo zrejmých dôvodov je načasovanie do predvolebnej sezóny. V pokojnejšej chvíli by to bolo jedno, ale Nemecko a Francúzsko budúci rok čakajú voľby a TTIP sa tu stalo prioritou volebných kampaní ako žiadna komerčná zmluva pred ňou.
Angela Merkelová síce stále podstatu dohody obhajuje, jej námestník a šéf sociálnych demokratov Sigmar Gabriel sa však pridal k odporcom a z nepopularity TTIP urobil jeden z pilierov programu svojej strany. Zelení a Ľavica, obe opozičné strany, sú tiež proti partnerstvu, čo zanecháva postoj Merkelovej v tomto smere bez parlamentnej väčšiny.
Vzhľadom na tieto politické prekážky sa javí ako nemožné, aby únijní vyjednávači prijali hoci len drobný kompromis v kontroverzných bodoch TTIP. Tými sú napríklad prístup na európske poľnohospodárske trhy a navrhované investorské tribunály - nástroje pre urovnávanie sporov, ktoré by existovali mimo všetky právne rámce a bez akéhokoľvek dozoru.
Popravde nie sú Európania na dohodu politicky pripravení, a nie je jasné, či Američania sú. USA by museli sprístupniť trhy verejného obstarávania záujemcom z EÚ a tiež uvoľniť vízovú politiku.
Rastúci odpor naprieč Európou
TTIP nie je bežnou dohodou o voľnom obchode, z veľkej časti v nej ide o investície a o obmedzenie regulácie. V tom sa podobá jednotnému európskemu trhu, nie je však zďaleka tak prehľadná. Tiež predstavuje narušenie národnej zvrchovanosti v otázkach hospodárskej politiky. Nie je náhodou, že zatiaľ čo voliči v Spojenom kráľovstve sa vzbúrili proti jednotnému európskemu trhu, tí na pevnine odmietajú trh transatlantický.
Zástancovia TTIP sa dopúšťajú rovnakej chyby, akú urobili pred júnovým referendom v Británii zástancovia zotrvania v EÚ. Zveličujú ekonomické dôsledky svojho cieľa a pre prípad neúspechu prorokujú skazu.
Rastúci rakúsky odpor k TTIP a podobnej dohode medzi EÚ a Kanadou vyvolal rozhorčenú reakciu Elmara Broka, predsedu zahraničného výboru Európskeho parlamentu a člena kresťanských demokratov Angely Merkelovej. Brok označil rakúskeho kancelára Christiana Kerna za nezodpovedného a povedal, že jeho kroky nepatria do sféry "serióznej politiky". Dohoda o transatlantickej zóne voľného obchodu by podľa neho Nemecku a Rakúsku priniesla ekonomické výhody.
Možno má pravdu, ale ťažil by z toho priemerný volič? Vari sa priaznivci TTIP vôbec nepoučili z neúspechu britskej kampane za zotrvanie krajiny v EÚ? Makroekonomické údaje už v politickej debate nemajú takú váhu ako kedysi. Vzhľadom k tomu, že reálne priemerné príjmy v mnohých štátoch Európy stagnujú, voliči celkom logicky dospeli k názoru, že spomínané ekonomické výhody prinášajú prospech iným.
Politici na voličov reagujú
Odporcovia TTIP samozrejme tiež preháňajú, ak rovno neklamú, podobne ako to robili stúpenci brexitu. Vo Francúzsku je TTIP mnohými vnímaná ako synonymum násilného vstupu geneticky modifikovaných organizmov do potravinového reťazca. Marine Le Penová, šéfka Národného frontu, nazýva TTIP "ultraliberálnym, protidemokratickým, protipodnikateľským, antisociálnym vojnovým strojom" a čelný predstaviteľ ľavice Jean-Luc Mélenchon chce nadchádzajúce prezidentské voľby premeniť na referendum o TTIP.
Presvedčivejšia už je argumentácia Christiana Kerna, ktorý tvrdí, že TTIP by posilnila vplyv nadnárodných spoločností na úkor zvolených štátnikov. Keď vezmeme do úvahy neochotu niektorých takých spoločností odvádzať dane, nemôže nás prekvapiť, ak im voliči odmietnu možnosť ďalej svoje slabo zdanené príjmy navýšiť.
V kontinentálnej Európe sa TTIP stala jednou z najviac politicky zafarbených tém našej doby. Skutočnosť, ktorú Spojené štáty zrejme plne nechápu. Mnoho Európanov vníma TTIP ako zásah do ich spôsobu života a politici na túto vnímanú hrozbu reagujú.
Vzhľadom k rozpoloženiu európskeho voličstva by pre tunajších politikov bolo extrémne nerozumné staviť na opatrenia ďalej liberalizujúce svetový obchod a financie. Riskovali by tým zapálenie širšej vzbury proti globálnemu liberálnemu ekonomickému poriadku.