Vďaka školiteľovi, riaditeľovi ústavu Ekonómie a a manažmentu Ekonomickej univerzity Štefanovi Zajacovi sa mi podarilo prinajmenej spoznať veľa vedeckých prác, ktoré mapujú nielen teóriu, ale aj prax financovania inovácií. Prečo sú potrebné inovácie? Existuje jednoduchý dôvod.
Pripomeňme si, že inovácie sú komercionalizované výsledky vedy, výskumu a vývoja. Bez financovania vedy a výskumu sa nemôžu na svete objaviť nové výrobky, technológie, zmeny procesov, čo nové podnikateľské modely, ktorý prinášajú pracovné miesta a reprodukujú kapitál.
Súčasný stav globálnej ekonomiky, ktorá stagnuje, je výsledkom inovačnej pauzy, teda takého stavu, keď sa na trhu sa dávno sa neobjavila novinka, ktorá vy mala vplyv na veľkú časť globálnej ekonomiky.
Veľké krajiny ako Rusko a USA si uvedomujú, že bez financovania vedy, výskumu a samotných inovácií nie je možný pohyb ekonomiky, V čase poklesu ekonomík je pre každú krajinu najdôležitejšie investovať do inovačných procesov. Preto som analyzoval mechanizmy podpory inovačne orientovaných podnikov zo strany štátov.
Ako funguje inovačná politika v praxi je v značnej miere závislé od toho ako funguje národný inovačný systém. Ten pozostáva z nasledovných prvkov:
1) priorita a stratégia inovačnej politiky;
2) právne prostredie v oblasti rozvoja a stimulácie inovačnej činnosti;
3) inovačná infraštruktúra;
4) systém generovania a rozširovania poznatkov;
5) inovačné podniky, vrátane veľkých multinacionálnych nadnárodných spoločností zameraných na produkciu založenú na inováciách;
6) inštitúcie v oblasti vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie zamerané na riadenie v oblasti inovačnej sféry;
7) trhové podmienky napomáhajúce zavádzaniu inovácií;
8) marketingový a finančný komponent pre vytváranie, presadzovanie a financovanie inovácií;
9)interakcia s medzinárodným prostredím.
Z analýzy skúseností mnohých krajín vyplýva, že najrozšírenejšou formou podpory inovácií je financovanie fondov rizikového kapitálu. Vo svete riadia štátom poskytnuté finančné prostriedky riadia renomovaní správcovia fondov rizikového kapitálu.
Na Slovensku sa vždy namiesto reálneho riešenia problémov vymyslí inštitúcia. Fondy rizikového kapitálu na Slovensku zriadila, ale neriadila Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie. Pre to, aby fondy fungovali nie je potrebná žiadna špeciálna inštitúcia.
Najviac sú potrební manažéri, ktorí vedia aký je potenciál uplatnenia výsledkov vedy, výskumu a vývoja na trhu. Stručne povedané fondy rizikového kapitálu využívajúce verejné finančné zdroje sú potrebné. Ich investičnú politiku a jednotlivé operácie by nemali riadiť ekonómovia, ktorých jedinou skúsenosťou je to, že včera, dnes a aj zajtra budú nosiť aktovku popredného súdruha.
Mali by to byť manažéri, ktorí sa vyznajú v riadení podnikov, môžu uplatniť analytické poznatky vývoji toho, ktoré sektora ekonomiky vo svete a vedia ako funguje financovanie začínajúcich podnikov.
To, že zanikne Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie neznamená, že na Slovensku by nemali existovať fondy rizikového kapitálu, ktoré budú riadiť profesionáli a nebudú mať na ne dosah politické kreatúry z modrého, červeného, zeleného, či hnedého politického spektra.