Menový fond a Svetová banka sa mýlili, tvrdí vedec

Paneurópska vysoká škola (predtým Bratislavská vysoká škola práva) založila spolu s viedenským Inštitútom vyšších štúdií, Ekonomickým ústavom SAV a Ekonomickým ústavom Ruskej akadémie vied stály seminár Budúcnosť trhovej ekonomiky. Vystúpil na ňom svetovo uznávaný vedec, matematik a ekonóm Viktor Polterovič. Rozprávali sme sa s ním o hraniciach ekonomiky ako vedy.

Aký je stav ekonomickej vedy a výučby ekonómie v Rusku?
Dnes sa v Rusku prednáša ekonómia na úrovni, ktorá je porovnateľná so svetovými univerzitami. Najväčším lídrom je vysoká škola s menom Ruská ekonomická škola, na ktorej sa používa náročný matematický aparát, bez ktorého si nevieme predstaviť súčasnú ekonómiu. Táto škola ako prvá vytvorila magisterský program na úrovni vyspelých západných krajín. Jej najlepší absolventi pracujú na popredných amerických a európskych vysokých školách. Tu získané skúsenosti sa odovzdali naj iným univerzitám. Patrí medzi ne Európska univerzita v Sankt Petersburgu a Vyššia škola ekonomiky v Moskve. Je to veľmi vážne zlepšenie úrovne výučby a výskumu. Hoci zaostávame, ale nie tak veľa ako začiatkom deväťdesiatych rokov.

Aká je väzba fundamentálnej ekonomickej vedy s rozhodovacou sférou?
To nie je jednoduchá otázka. V skutočnosti existuje veľká medzera medzi teoretickými poznatkami a programami, ktoré sa realizujú v praxi. Je veľmi veľký. Klasickým príkladom je osud krajín s takzvanou prechodnou ekonomikou. To, čo sa s týmito krajinami stalo, je v značnej miere výsledok záverov, ktoré urobili západní experti. V určitej miere boli nanútené Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou. Boli to odporúčania na základe určitého modelu, ktorý dostal neoficiálne pomenovanie „washingtonský konsenzus“. Bolo obdobie, keď sa zdalo, že je to jediná cesta pre tieto krajiny. Ukázalo sa, že odporúčania boli absolútne nesprávne. Neuškodilo to takým rozvinutým krajinám ako je Česká republika, Slovenská republika alebo Slovinsko. Uškodilo to menej rozvinutým krajinám ako Bulharsku, Rumunsku, nehovoriac krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako Uzbekistan, Kirgizsko, ale aj samotné Rusko, či Ukrajina. Práve tu existuje veľký rozdiel medzi teóriou a praxou.

Čo dnešná globálna ekonomická kríza?
Týka sa to aj jej. Všetci poprední vedúci západní teoretici hovorili, že kríza nebude. O kríze hovorilo len niekoľko ľudí, ale nikto ich nebral vážne. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Lucas alebo hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Jean Blanchard hovorili: "My sme sa naučili bojovať s krízami a preto kríza nebude. U nás sa to nemôže stať, v rozvojových krajinách áno..." To, čo sme pozorovali len veľmi nedávno, a to čo pozorujeme v súčasnosti - a kríza sa ešte neskončila - je dôkazom veľmi vážneho rozporu súčasnej teórie a praxe.

Aký je vzťah medzi lineárnymi a nelineárnymi modelmi v súčasnej ekonomickej teórii?
Väčšina súčasných modelov v makroekonómii je nelineárnych. Druhá záležitosť je v tom, že v týchto modeloch sú zabudované nerealistické predpoklady. Je to napríklad predstava o tom, že agenti sú úplne racionálni. Ďalším je to, že správanie sa spotrebiteľov môže byť v modeli zastúpené jedným reprezentatívnym agentom a môžeme nebrať do úvahy rôznorodosť spotrebiteľov. Ďalšou mylnou predstavou je, že peniaze sú superneutrálne a tempo rastu masy peňazí neovplyvňuje reálne zmeny. To nie je predpoklad, ale dôsledok určitých zjednodušených modelov. Existovala nádej na to, že hoci sú modely zjednodušené, sú schopné zachytiť podstatné črty reality a majú schopnosť predpovedať. Áno pre určité vzorky, či určité situácie, majú túto schopnosť. Avšak v situáciách, v ktorých prebiehajú prudké zmeny, tieto modely nefungujú.

Mises hovoril, že v ekonomike sa nič neopakuje a nedá sa úplne znovu zrekonštruovať. Je teda ekonómia presnou vedou, alebo nie?
Všetci to chápu. A to je špecifická otázka. O tom sa vedú vážne diskusie. Je to jedna z najdôležitejších otázok súčasnej teoretickej ekonómie. Relatívne nedávno sa objavil vedecký článok, v ktorom sa hovorí, že ekonómia je presná veda a preto má relatívnu výhodu v porovnaní s ostatnými humanitnými vedami. Máme však veľmi veľa údajov, ktoré sú dôkazom toho, že to tak nie je. Oveľa dôležitejšie je to, že existuje veľký rozdiel medzi ekonómiou ako skúmajúcou vedou, ktorá niečo analyzuje a takými vedami ako fyzika a biológia. Jednou z príčin toho je to, že reprodukcia ekonomiky v laboratórnych podmienkach je veľmi ťažká. Niečo sa reprodukuje, napríklad aukcia. V laboratóriu môžeme urobiť akoby umelú aukciu. Existuje smer experimentálna ekonomika, ktorá sa na experimentálnej úrovni snaží overiť tie, alebo iné hypotézy. Veľa ostatného sa nedá reprodukovať. Existujú iné spôsoby experimentovania, napríklad rôzne mechanizmy v rôznych regiónoch. Mimochodom to používajú Číňania. Je to paralelný experiment. Možnosti sú obmedzené. To je podstatný rozdiel medzi spoločenskými a prírodnými vedami. Okrem to ho samotná realita v spoločnosti sa mení veľmi rýchlo. Je to tak rýchlo, že tempo zmien predbieha tempo skúmania. Nestíhame skúmať realitu a ona je iná. Klasickým príkladom je rýchlo sa meniace finančné trhy. Je veľmi ťažké na nich dohliadať.

Očividným príkladom je plánovaná ekonomika. Keď existovala, snažili sme sa ju pochopiť. Dosiahli sme určité úspechy. Celkom sme ju ale nepochopili. Mysleli sme si, že prejde ešte dvadsať rokov a pochopíme ju. Ona však zmizla. Už nikdy viac nebudeme schopní o nej niečo získať. Máme len údaje o tejto ekonomike. Nič viac. Existuje ešte celý rad iných okolností, pre ktoré sa ekonoómia nedá porovnávať s presnou vedou. Najvážnejšie pokusy ako z ekonomiky urobiť presnú vedu, boli v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Sú to práce v oblasti teórie všeobecnej rovnováhy. Boli nádeje, že táto teória sa stane základom pre rozvoj ekonómie podľa vzoru prírodných vied. Tvrdenie o tom, že to nie je možné, bolo dokázané.

Ako vidíte cestu ďalšieho rozvoja ekonómie. Čaká nás syntéza spoločenských vied?
Ak ekonomická teória zostane fungovať v tých rámcoch ako doteraz, nevidím možnosť jej ďalšieho rozvoja. Je možné, že sa dočkáme syntézy s inými odbormi. Problémy o ktorých som hovoril, vôbec nie je možné prekonať v rámci samotnej ekonómie. Dnes sa však jej hranice rozmývajú. Prvou cestou rozvoja je to, že v ekonomických modeloch sa objavujú prvky politických mechanizmov, psychologických, sociálnych... V ekonomických modeloch sa objavujú nové prvky kvôli tomu, aby mali väčšiu silu predpovedania. Ak zostaneme len v rámci ekonomických faktorov, ako sa ukázalo, nemôžeme dostať odpovede na tie otázky, ktoré nás zaujímajú. Druhou cestu je to, že ekonómia preniká do oblasti iných vied. Ekonómovia sa zaoberajú otázkami napríklad politológie. Je to preto, lebo na základe ekonomických údajov sa rozvinula ekonometria a teória hier ako metódy analýzy. Nie sú to ekonomické disciplíny, ale nástroje analýzy. Ukazuje sa, že tieto nástroje sa dajú použiť v iných spoločenských vedách – sociológii, psychológii, či demografii a politológii. Mnoho ekonómov sa stáva predstaviteľmi iných vied. Myslím si, že vďaka týmto zmenám dôjde k pokroku v tom prípadem, keď sa metódy vyvinuté primárne na ekonomickom materiáli dostanú do tela a krvi iných vied. Znamená to, že aj metódy, ktoré sa vyvinuli na pôde iných vied, ako napríklad sociológie, budú implementované ekonómami. Myslím si, že základy pre túto syntézu existujú. Vtedy je možné zdokonalenie vied o spoločnosti, s ktorými máme dnes do činenia. Ja navrhujem vznik novej vedy – Všeobecnej sociálnej analýzy. Približujeme sa k nej.

Ako hodnotíte súčasný stav ekonomiky, aká je podstata súčasnej krízy? Čo bude keď sa skončí ?
Existujú rôzne názory. Jeden tvrdí, že príčinou krízy je finančný sektor a problémy s jeho reguláciou. Hovorí sa, že existuje mnoho odvodených cenných papierov (derivátov), ktorých pohyb sa nekontroloval a v budúcnosti treba prestavať finančný systém. To by malo vraj stačiť na to, aby sa obnovil rýchly rast. Myslím si, že táto odpoveď je nepresná. Problém nie je vo finančnom sektore, ale v sfére materiálnej výroby. Pre to, aby sme vysvetlili tie javy, s ktorými sa stretávame a pozorovali sme ich počas krízy, musíme sa vrátiť k relatívne mladému pojmu, ktorý sa objavil asi pred pätnástimi rokmi. Sú to technológie širokého využitia. Sú to technológie, ktoré umožňujú zdokonalenie technológií v mnohých oblastiach národného hospodárstva. Je to napríklad osobný počítač a internet. Samotný osobný počítač, ak stojí u mňa na stole, sám nič nevytvorí. Mám pohodlnejší život. Dá sa však využiť všade kde ide o procesy riadenia, konštruovania, projektovania, dokonca predaja. Osobný počítač zmenil technológie vo všetkých odvetviach ekonomiky a zvýšiť produktivitu práce. Preto je technológiou širokého využitia.

Existuje myšlienka, ktorá je spojená s autorom teórie dlhých cyklov konjunktúry Nikolaja Kondratjeva. Podľa tejto teórie je hlavným motorom ekonomiky využitie technológie širokého použitia. Táto technológia sa zavádza do čoraz väčšieho množstva odvetví ekonomiky. Každý akt zavádzania technológie je impulzom pre ekonomiku. Skôr či neskôr dochádza k určitému nasýteniu, rast sa spomaľuje. Všetko závisí či v pravý čas príde na scénu nová technológia širokého využitia. Každá technológia širokého využitia žije niekoľko generácií, prinajmenej desiatok rokov – 50, 60, 70 rokov. Ekonomickí agenti začínajú mať predstavu, že rast bude pokračovať donekonečna. Ak majú tento predpoklad, treba investovať na trhoch kde je predpoklad, že budú úspešne fungovať. V tomto prípade je možné, že sa bude rýchlo rozvíjať trh bývania. V inom prípade bude záujem o suroviny, cena ropy stúpne. Agenti si nevšímajú, že dochádza k postupnému nasýteniu. Ak príchod novej technológie mešká, očakávania agentov sa nenapĺňajú. Investície neprinášajú zisk. Kríza, ktorú pozorujeme, je spôsobená nasledovným mechanizmom: Všetci očakávali, že na trhu nehnuteľností bude pokračovať boom a všetci do neho investovali. Domy sa stavali a vystupovali ako finančné aktívum. Každý ich kupoval preto, aby ich neskôr predal. Očakávania boli nesprávne. Budúcimi technológiami budú nanotechnológie, ktoré majú šancu stať sa technológiami širokého využitia.