To sa prejavuje na odchode klientov do iných bánk a výsledných červených číslach. V máji pre zlú stratégiu skončila na Slovensku AXA Bank Europe, dnes sa špekuluje o konci Zuno banky. Jej odchod z trhu pripustil pre Lidové noviny Mario Drosc, riaditeľ českej Raiffeisenbank, pod ktorú patrí aj Zuno. „Jednou z možností je, že by český klientsky kmeň Zuna prešiel pod českú Raiffeisenbank a slovenskí klienti Zuna pod slovenskú Tatra banku,“ reagoval na fakt, že Zuno minulý rok skončila v strate – 95 miliónov eur.
Manažér českého Zuna Lukáš Tomis však koniec banky v oboch krajinách odmieta.
„Zuno značka bude naďalej operovať na slovenskom aj českom trhu a nič sa pre jej zákazníkov nemení,“ reagoval pre HN s tým, že počet klientov sa od minulého roka zvýšil na oboch trhoch približne o 80 percent. Na druhej strane pripustil, že sa banka snaží o lepšie prepojenie s ďalšími bankami skupiny Raiffeisenbank.
Aj keď podľa informácií PR manažéra Zuna Lukáša Tomisa narástol počet klientov banky od vlaňajška na slovenskom a českom trhu približne o 80 percent, banka doteraz vykázala celkovú stratu 95 miliónov eur. Podľa odborníkov to môže súvisieť práve s jej stratégiou a ponúkanými produktmi. Internetové banky sú totiž obľúbené najmä pre nízke poplatky a jednoduchosť. Ušetriť a následne zvýšiť úroky môžu najmä preto, že nemajú takmer žiadne kamenné pobočky. Nenesú tak náklady na ich prevádzkovanie, ktoré však investujú do kvalitného internet bankingu a reklamy. „Fungujú s nízkymi nákladmi, aby ponúkli vyššie úročenie,“ hovorí manažér KPMG Michal Maxim. Na Slovensku sú tri internetové banky – Zuno, mBank a Fio Banka.
Prelietaví klienti
V praxi to znamená, že banka ponúka bezplatné vedenie účtu a vysoké úroky sporení. Musí však získať omnoho viac ľudí, aby sama dokázala prežiť. A tu nastáva problém. „Internetové banky väčšinou pritiahnu ľudí, ktorým ide o najnižšiu cenu. Ak niekde nájdu vyšší úrok, hoci o 0,1 percenta, z pôvodnej banky odídu,“ vysvetľuje Maxim. Okrem toho tieto banky často neposkytujú ziskovejšie produkty, ako sú napríklad úvery. Museli by na ne vynaložiť ešte viac finančných prostriedkov a strácali by tak svoju konkurencieschopnosť. Práve nájdenie rovnováhy medzi lacnými produktmi a vlastným ziskom je v internetových bankách náročné. To je podľa ekonómov najväčšia výzva, ktorej online banky momentálne čelia u nás aj v susednej Českej republike.
„Veríme, že neustále vyhodnocovanie niekoľkých možností vedúcich k väčšej efektivite a výkonnosti je absolútne v poriadku, a to najmä na neustále sa meniacom bankovom trhu,“ povedal pre HN Tomis s tým, že nech už vedenie zvolí akékoľvek riešenie, značka Zuno bude na trhu pokračovať.
Agentúra Reuters však pripomína, že Raiffeisen – materská banka Zuna – čelí nedostatku kapitálu. Pomôcť by jej mohol podľa agentúry investor z Blízkeho východu.
Slováci bankám dôverujú
Aj keď na Slovensku tento rok skončila internetová AXA banka, podľa prieskumu HN až 91 percent ľudí internetovým bankám dôveruje.
K celkovej dôveryhodnosti podľa Jána Porazika z Fincentra prispieva aj to, že napríklad AXA všetky svoje záväzky veľmi transparentne vyrovnala a klienti sa o svoje peniaze nemuseli báť. „Klienti by si mali všímať najmä majetkové zázemie a materské skupiny bánk,“ upozorňuje.
Banka Zuno, ktorá na Slovensku pôsobí už viac než dva a pol roka, iba prednedávnom odštartovala novú reklamnú kampaň. V spotoch za 50 miliónov českých korún, čo je viac ako dva milióny eur, prízvukuje, že chodiť osobne do banky je „retro“. Poukazuje tak na svoju hlavnú filozofiu – netlačiť peniaze do pobočiek, ale vybaviť všetko priamo na internete. Podľa najnovších špekulácií mala táto kampaň banku zachrániť. Maroš Ovčarik z Finančnej hitparády upozorňuje, že práve medializované informácie o odchode by mohli banke ešte viac uškodiť a urýchliť jej zánik.