Akciové trhy sú v ostrom poklese a rastie dopyt po bezpečných útočiskách vybraných vládnych dlhopisov a po zlate. Trhy začína mátať séria potenciálnych rizík.
Prvým je aktuálne všadeprítomná téma britského referenda o (ne)zotrvaní v EÚ, kde ostatné prieskumy ukazujú, že tábor za Brexit získava prevahu. Trhy určite neupokojí ani výzva britského bulvárneho denníka the Sun, ktorý odporúča čitateľom hlasovať za vystúpenie.
Druhým veľkým rizikom je obnova obáv z pomalšieho rastu v Číne, kde májové dáta fixných investícií v mestských oblastiach ukazujú značnú deceleráciu a minioživenie dopované stimulmi zo začiatku roka stráca svoju paru. Prejavuje sa to vo výraznom poklese cien komodít, kde krajina draka dominuje globálnemu dopytu.
Tretím je biedny májový nonfarm payrolls report tvorby pracovných miest z USA, kde sa trhy začali obávať, že akcelerácia ekonomického rastu by nemusela nastať, čo úplne prevážilo fakt, že Fed by mohol oddialiť zvyšovanie sadzieb až po lete.
A napokon štvrtým je neistota, ako rozhodne Ústavný súd v Nemecku 21. júna ohľadne nákupov vládnych dlhopisov ECB. Bolo by pravdepodobne prekvapením, ak by ich priamo označil ako protiústavné. No predsa vidieť rast rizikových prirážok periférií eurozóny, čo však súvisí so všeobecnou averziou voči riziku.
Pritom práve talianske banky, ktorých bilancia je plná dlhopisov miestnej vlády, sa dostávajú pod masívny tlak, keď to pochopiteľne najviac schytávajú pri rozťahovaní rizikových prirážok a poklese cien bondov.
Trh je taký vystresovaný, že nemecká výnosová krivka sa posunula na rekordné minimá, pričom už aj 10-ročný výnos klesol prvýkrát v histórii pod nulu do záporného teritória. Čím viac pritom klesajú nominálne výnosy dlhopisov a čím hlbšie sú v zápornom teritóriu, tým menšiu cenovú elasticitu smerom nadol majú.
Vzniká tu riziko toho, že inflačné očakávania, ktoré napríklad v rámci eurozóny klesli na rekordné minimá, budú klesať ďalej rýchlejšie ako nominálne výnosy, čo znamená, že reálne výnosy budú rásť.
Ak rast reálnych výnosov nebude sprevádzaný podobným rastom produktivity a adekvátnym rastom reálneho HDP, chuť podstupovať riziko bude naďalej anemická. V skutku, konsenzus trhu hovorí o tom, že zisky spoločností v rozvinutých ekonomikách by mali klesať a nedávny rast valuácií bol ťahaný len poklesom reálnych výnosov, pre ktoré je čoraz menší priestor. Inak povedané, nevidíme veľký priestor pre rast akcií, naopak, riziká posunu nadol sa zväčšujú a už aj materializujú.
Defenzíva voči riziku s obdobiami zvýšenej volatility by tak mohla ďalej pokračovať s krátkodobými rastovými korekciami.