Kým v Čechách odsúdili prokurátorku, ktorá sa podieľala na procese s Miladou Horákovou, na Slovensku zaznel prokurátorský tón 50. rokov počas slávnostného snemovania sociálnych demokratov. Slovník a postoje najdôveryhodnejšieho slovenského politika síce vyvolávajú otázniky aj o tom, kto mu túto dôveru vyslovuje, spochybňované sú však také princípy, ktoré by osemnásť rokov po odmietnutí komunistického režimu mali patriť k základom demokratického systému. Lebo presvedčenie typu opozícia je knokautovaná, môže byť rada, že nie je vo väzení, nemá morálne právo na to, aby kritizovala, nepatrí do tretieho tisícročia a do krajiny, ktorá je súčasťou NATO, EÚ, OECD či Schengenu...
Otáznikov nad Ficovými postojmi je viacero - je síce možné, že sa úprimne nazdáva, že má dôvody na to, aby niektorým opozičným politikom pripomínal potenciálne väzenie, ak sa však jeho podnety končia pri jednom prípade SPP, ale sám doteraz nevysvetlil, kto sa ho na začiatku premiérovania pokúšal korumpovať, ak mu neprekáža, kto je jeho koaličným partnerom - a na rováši Vladimíra Mečiara sú veci iného kalibru ako tie, čo pripisuje Dzurindovi - ide prinajmenej o dvojaký meter.
Ficova výzva, nech si dá opozícia do čela iných lídrov, aby mal s kým debatovať, je síce pomýlená aj z hľadiska politického systému, aj pri pohľade na jeho vlastných koaličných partnerov, má však aj svojskú logiku. Kým bude môcť Fico oslovovať verejnosť pripomienkami zlyhaní súčasných opozičných lídrov (rádovo nedosahujúcich zlyhania Ficových koaličných partnerov), kým bude môcť pre svojich priaznivcov viac či menej zmysluplne obviňovať opozíciu z vlastizrady (avizovaná správa o škandáloch pri privatizovaní SPP môže byť zaujímavá, čo však znamená v porovnaní s izolovaním Slovenska v rokoch 1994 - 1998, porušovaním ústavy a zákonov, zavlečením občana do zahraničia s účasťou tajnej služby, tunelovaním podnikov, koketovaním s ruskými globálnymi záujmami, ktorých sa dopúšťali jeho koaliční partneri), nebudú súčasní lídri opozície pre neho rovnocennými partnermi. Iste, nikto im neuberie zásluhy na porážke mečiarizmu, ani na navrátení Slovenska do civilizovanej Európy či naštartovaní potrebných reforiem, stále však budú ovplyvňovať verejnosť ich zlyhania, a tých nebolo málo.
Faktom je, že pred väčšinou slovenského elektorátu si Robert Fico môže tieto excesy dovoliť - v politickom ringu nikto nedosahuje jeho váhovú kategóriu a percentá jeho osobne i jeho strany mu dovoľujú, aby sa takýmito úletmi prezentoval bez obáv zo straty voličskej priazne. A nevidieť nikoho, kto by sa takémuto smerovaniu - útočiacemu na všetko súkromné, nezávislé, neľavicové - dokázal účinne vzoprieť.
Možno skutočne nastal čas na scelenie neľavicových strán (občianskej, kresťanskej i maďarskej) so spoločným lídrom, hoci aj spočiatku v pozícii hovorcu (inak nezačínal ani Dzurinda), ktorý by mal voči Ficovi čistý štít a na ktorého by tieto verbálne excesy nemohli platiť.
Róbert Kotian, komentátor HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.