Bol prvým a posledným prezidentom Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Aj dnes je to politik, ktorý sa koncom minulého storočia najviac zaslúžil o významné zmeny na politickej mape sveta. Európu nezmenili disidenti. Intelektuáli, či predstavitelia tajnej cirkvi v strednej a východnej Európe. Stavidlá zmien povolil vtedajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Michail Gorbačov.
Už 10. novembra 1982 na pohrebe generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva všetko viselo vo vzduchu. Signálom bol prudký pád rakvy z jeho telesnými pozostatkami do hrobu. Hrobári boli dvaja a nezvládli ťažké bremeno. Pád sprevádzal buchot, ktorý sa ozýval nielen na Červenom námestí, ale aj v priamom prenose na mnohých obrazovkách. Vo večerných správach rachot po páde rakvy vystrihli, ale každý obyvateľ Sovietskeho zväzu nielen tušil, ale aj vedel, že systém skolabuje. Buchot bol symbolickým signálom. Anekdota hovorila: „Imperialistické krajiny sú na hrane priepasti. My sme však o krok vpred. O sérii pohrebov vysokých sovietskych politických funkcionárov, ktorú začal hlavný ideológ, alebo ináč povedané výrobca hesiel Michail Suslov, ktorý pamätal ešte Vladimíra Uľjanova (Lenina) sa hovorilo, že na pohreby sa nedávajú priepustky, ale permanentky. Po tom ako opustili svet Jurij Andropov (1984) a Konstantin Černenko (1985). Po nástupe do funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ začal s reformami v oblasti politiky a ekonomiky. Vyhlásil začiatok reforiem, označovaných niekoľkými slovami,alebo ak chcetepojmami: Perestrojka (prestavba), Glasnosť (otvorenosť, alebo zrušenie cenzúry), Uskorenie (Zrýchlenie). Okrem toho sa bežnými pojmami politického života stali pojmy demokracia, pluralizmus, verejná mienka, liberalizácia, občianska spoločnosť...
Michail Gorbačov zaviedol súkromné vlastníctvo podnikov v oblasti služieb zákonom o kooperácii (družstvách). Presadil významné zmeny v zahraničnej politike Sovietskeho zväzu. Pripomeňme si, že po Druhej svetovej vojne došlo vďaka dohodám medzi ZSSR a USA k rozdeleniu Európy a sveta na sféry vplyvu jednotlivých mocností. Strednej a východnej Európe nikto nič nenanútil. Podľa nepísaných dohôd sa dostala do zóny vplyvu ZSSR. Sovietsky zväz sa správal ku krajinám v strednej a východnej Európe ako starší brat k mladšiemu bratovi. Bola to doktrína obmedzenej suverenity, ktorej autorom bol Leonid Brežnev a jeho suita. Znamenala aj to, že Sovietsky zväz mohol kvôli stabilite socialistického systému použiť vojenskú silu.
M. Gorbačov v roku 1988 vyhlásil, že ZSSR sa vzdáva tejto doktríny a nebude zasahovať do diania v strednej a východnej Európe. Udalosti nenechali na seba dlho čakať. V septembri 1988 začali v Poľsku prvé rozhovory socialistickej vlády s lídrom odborové zväzu Solidarita Lechom Walensom o vytvorení Okrúhleho stola medzi opozíciou a vládou. Ten začal fungovať od 8. februára 1989. Výsledkom jeho práce bola dohoda o prvých slobodných voľbách 4. júna 1989, vďaka ktorým vznikla prvá nekomunistická vláda v strednej a východnej Európe. Maďarsko odstránilo ostnatý drôt na hraniciach s Rakúskom. Prišla vlna emigrácie občanov Nemeckej demokratickej republiky do Nemeckej spolkovej republiky. V noci z 9. na 10. novembra 1989 padol Berlínsky múr. V Československu bol 29. novembra 1989 zrušený 4 článok Ústavy o vedúcom postavení Komunistickej strany Československa v spoločnosti.
Vladimír Bačišinekonóm |