Dôsledky finančnej krízy, geopolitické konflikty, zmeny podnebia v najbližších desiatich rokoch môžu znamenať pre svetovú ekonomiku straty 3 – 5 biliónov USD. Vyplýva to zo správy Globálne riziká 2011, ktorá bola pripravená s World Economic Forum (Svetovému ekonomickému fóru) v Davose. Poprední svetoví politici si myslia, že ľudstvo zatiaľ nemá prostriedky na boj s nimi.
Finančná kríza ukázala, že vlády vyčerpali svoje možnosti boja s globálnymi otrasmi v ekonomike. Robert Greenhill, výkonný manažér Svetového ekonomického fóra, poznamenal, že systémy XX. storočia, nie sú schopné riadiť riziká XXI. storočia. Je nevyhnutné vytvoriť nové systémy pre riadenie a odstránenie globálnych rizík ešte predtým, ako prerastú do globálnych kríz.
Autori správy sa opýtali 580 známych politikov, ekonómov a vedcov hodnotiť 37 rôznorodých rizík z hľadiska miery ich pravdepodobnosti a negatívnych dôsledkov, ktoré môžu priniesť. Geopolitické konflikty môžu spôsobiť škody v hodnote 1 bilión USD, prudké kolísanie cien na energetické suroviny 800 mld. USD, nerovnosť 700 mld. USD. Medzi najpravdepodobnejšie experti označujú geopolitické riziká, ale ekonomické sú ešte nebezpečnejšie.
Počas krízy boli mnohé vlády nútené do ekonomiky napumpovať veľmi veľké finančné prostriedky, a tie sa prejavili vo veľkých deficitoch verejných financií a zväčšením dlhov štátov, najmä v rozvinutých krajinách. Momentálne sú vlády nútené zmenšovať výdavky, ale musia dbať na to, aby nezničili krehký rast ekonomiky. Hlavnou výzvou pre verejné financie je v súčasnosti schopnosť vlád splniť si povinnosti pred súčasnými a budúcimi dôchodkami.
Finančná nerovnováha a disproporcie spolu s nezabezpečenými povinnosťami voči starnúcim obyvateľstvom vytvárajú riziká vážnych rozpočtových kríz v rozvinutých krajinách. Pre rozvojové krajiny pomalý rast rozvinutých ekonomík a finančná neurčitosť znamenajú zväčšenie prílevu kapitálu do týchto krajín, čo napomáha vytváraniu bublín finančných aktív. Spľasnutie tých bublín znamená ďalší pokles cien aktív nielen v rozvojových, ale aj v rozvinutých krajín, upozorňujú experti.
Druhá skupina rizík je spojená s ilegálnym obchodom, organizovaným zločinom a korupciou. Podiel nelegálneho obchodu dnes predstavuje 7 – 10 % svetového obchodného obratu. V niektorých krajinách tvorí podstatnú časť príjmov obyvateľstva.
Napríklad objem trhu falšovaných liekov dosahuje 200 mld. USD, objem prostitúcie 190 mld. USD, marihuany 140 mld. USD, pašovanej elektroniky 100 mld. USD, kokaínu 80 mld. USD, ópia a heroínu 60 mld. USD. Podľa autorov správy o rizikách, rast nelegálnej ekonomiky podrýva zákony v krajine, posilňuje pád krajín do priepasti chudoby, tvrdia autori správy.
Tretia skupina rizík je spojená s nedostatkom zdrojov a je podmienená rastom ekonomiky a obyvateľstva v najbližších desiatich rokoch a tiež zmenami klímy. V súlade s prepočtami, obyvateľstvo Zeme sa do roku 2020 zväčší z 6,38 mld. ľudí na 7,7 mld. obyvateľov. Zvlášť veľké tempá rastu počtu obyvateľov budú v rozvojových krajinách.
Podľa expertov sa do roku 2030 dopyt po strave zväčší o 50 %, po vode o 30-40 %. Deficit po týchto zdrojoch môže viesť k novým konfliktom medzi sociálnymi skupinami, národmi a odvetviami, ktoré ich budú mať nedostatok.
Okrem troch hlavných druhov rizík experti vymedzili ešte päť vytvárajúcich sa rizík: kybernetická bezpečnosť (špionáž a terorizmus), vysoký rast počtu obyvateľov s nestabilných krajinách, deficit zdrojov, odvrátenie sa od globalizácie, zbrane hromadného ničenia(jadrové a biologické).
Treba dodať, že tieto riziká sa prehlbujú neschopnosťou krajín dohodnúť sa medzi sebou, čoho dôkazom je neúspech takých medzinárodných rozhovorov ako bola konferencia o klimatických zmenách, rozhovory o ďalšom kole rokovaní o WTO. Hľadať nové princípy v riadení ekonomiky v globálnom rozmere treba rýchlo, v opačnom prípade v najbližších desiatich rokoch hrozby stanú realitou. Nielen v svete, ale aj na Slovensku.
Vladimír Bačišinekonóm
|