Banky v Kazachstane musia reštrukturalizovať

Finančnú krízu v Kazachstane v rokoch 2007 - 2010 vyvolala bublina na trhu nehnuteľností, vysoká angažovanosť bánk v tomto sektore, ich agresívna obchodná politika, ktorá spôsobila rast pôžičiek bánk v zahraničí a celkové zahraničné zadlženie bankového sektora.

Kríza hypotekárnych úveroch v Kazachstane sa začala v auguste 2007. Celkový dlh bánk voči nerezidentom bol v tom čase 33 mld. USD. Moody´s v tom čase tvrdí, že stav dlhu ku koncu polroka 2007 je 40,7mld.USD a budúci rok budú banky štvrťročne potrebovať 3 mld. USD na refinancovanie.

V októbri 2007 klesli ceny nehnuteľností na sekundárnom trhu o 10 %. Za nim nasleduje prudký pokles cien na primárnom trhu. Koncom roku je dlh komerčných bánk 45,9 mld. USD a celkový zahraničný dlh krajiny 96,9 mld. USD, pričom HDP sa rovná 103,2 mld. USD. Prezident na dokončenie rozostavaných objektov a na podporu malého a stredného podnikania sa celkom vyčleňuje 4 mld. USD. Celkový oficiálny dlh pred zahraničnými veriteľmi je 12 mld. USD, ale je potrebné k nemu pripočítať vklady nerezidentov.

V roku 2008 vláda prijala Antikrízový plán, zvýšila o 25 % základné imanie systémových bánk Narodinyj bank Kazachstana, Kazkommerzbank, Aljans bank, BTA Bank, čím získala blokujúce balíky akcií. Vláda pre uspokojenie situácie začiatkom roku 2009 vyhlásila, že kupuje 78 % akcie BNA Bank a 76 % akcií Aljans Bank. Reálne to urobila koncom roku 2009. Centrálna banka devalvovala tenge o 25 % 4. februára 2008.

Vláda vytvorila fond národného blahobytu Samruk Kazyna a Štátny fond stresových aktív, ktoré cieľom bolo odkupovanie nesplatených hypoték, ale neskôr začal vydávať cenné papiere. Fond stresových aktív nezačal vôbec nakupovať cenné papiere súvisiace s neplatenými hypotékami. V bankovom sektore je v súčasnosti približne 30 % nesplatených úverov. V minulom roku celkový zahraničný dlh Kazachstanu predstavoval 110,7 mld. USD a je približne rovný ročnému HDP.

V roku 2010 vláda na boj s krízou vynaložila celkom 10 mld. USD. Úloha štátu sa v čase krízy zväčšila. V minuloročnom prehľade ekonomiky Kazachstanu, ktorý pripravuje MMF táto medzinárodná inštitúcia vyzvala vládu k prijatiu komplexnej a priehľadnej stratégii sanácie bánk, ktorá je zameraná na zmenšenie podielu nesplatených úverov v bankovom sektore.

MMF si myslí, že tento plán by mal byť spojený s úplným hodnotením potrieb rekapitalizácie bankového sektora, so zlepšením bankového dohľadu a regulácie. Opatrenia zamerane na obnovenie stability bankového sektora by mali byť prednejšie ako tie, ktoré zamerané na rast úverovania. MMF vyzval kazašskú vládu, aby vypracovala strednodobý plán rozpočtovej konsolidácie, ktorá by pomohla zväčšiť množstvo úspor z príjmov z ropy. Tým by sa dosiahlo postupné zníženie deficitu bez zohľadnenia príjmov za predaj ropy a iných nerastných surovín.