Ostatný turbulentný vývoj na finančných trhoch zvýraznil odlišný pohľad na to, ako ekonomickú realitu vnímajú investori a ako ju vykresľuje FED, najdôležitejšia centrálna banka vo finančnom systéme.
Pohľad FEDu hovorí o tom, že držaním úrokových sadzieb prakticky na nulových úrovniach počas siedmych rokov dokázal podporiť robustnú obnovu ekonomického rastu a trh práce sa priblížil k plnej zamestnanosti, čo naznačuje aj rast miezd. Zotavovanie sa ekonomiky a pokračovanie prílevu solídnych makrodát preto vyústilo do zvýšenia úrokových sadzieb minulý december, čo utiahlo finančné podmienky a sťažilo prístup k financovaniu, pretože si to tak centrálna banka priala. Podľa FEDu bude zvyšovanie sadzieb z definície vždy späté so sprísnením finančných podmienok, no zlepšujúcej ekonomike by to nemalo robiť výrazné problémy a mala by dokázať čeliť vyšším sadzbám. A ak trh bude diskontovať ďalšie uťahovanie menovej politiky rýchlejšie, ako bude konať samotný FED, tak centrálna banka bude zvyšovať sadzby jednoducho pomalšie, keďže podstatnú časť zo sprísnenia by za ňu urobil sám trh.
Na druhej strane pohľad samotného trhu hovorí o tom, že extrémne uvoľnená menová politika nulových úrokových sadzieb FEDom počas siedmych rokov inflahovala ceny aktív na takmer bublinové úrovne, ktoré sú nekonzistentné s očakávanými budúcimi hotovostnými tokmi. Výsledkom je, že investori, ktorí sa predtým nebáli podstupovať riziko, sa na prelome rokov, po prvom zvýšení sadzieb v Spojených štátoch, začali akcií zbavovať podobne ako dlhopisov, a to najmä podnikových. Vychádzajú z predpokladov, že podniky nebudú ďalej schopné doručiť dostatočný rast ziskov pri prísnejších menových podmienkach. Z tohto pohľadu FED nebude schopný ďalej zvýšiť sadzby pretože vyšší krátky koniec výnosovej krivky vyústi do poklesu cien akcií, vyšších kreditných prirážok podnikových dlhopisov a silnejšieho dolára, čo v konečnom dôsledku môže stiahnuť americkú ekonomiku do problémov. Vznikne akoby špirála smrti, kde FED už nikdy nebude môcť zvyšovať sadzby, pretože v systéme je príliš veľa dlhu. Podľa tohto príbehu je len otázkou času, kedy príde k výraznému zhoršeniu sa makrodát v Spojených štátoch a následne aj vo zvyšnom svete, čo značí, že recesia je za rohom.
Z nadhľadu možno chápať oba názory, pričom FED je možno trocha bezstarostný, no predovšetkým pohľad investorov sa javí ako prehnane skeptický, akoby po búrke už v živote nemalo vyjsť slnko. Jedným z vysvetlení je skutočnosť, že sa až príliš vžili do vývoja na burzách. Existuje potom u nich všeobecná tendencia uveriť, že všetko, čo sa deje na trhoch, bude mať okamžitý a výhradne negatívny dopad aj na priemernú americkú domácnosť, čo pri pohľade na rast jej príjmov a aj spotreby nie je pravda. Ďalším z vysvetlení je to, že investori príliš neveria slovám o svetlejších zajtrajškoch FEDu, keďže v ostatných rokoch boli jeho odpovede permanentne až príliš optimistické. Tretím možným vysvetlením je skutočnosť, že trhoví participanti sú až prehnane opatrní a podozrievaví. Nechcú urobiť chybu ako v roku 2008, keď len málokto videl prichádzať krízu. Výsledkom však je, že ju vidia takmer za každým rohom. A na koniec k tomu možno pridať aj fakt, že trhoví hráči jednoducho uvažujú iným spôsobom ako centrálne banky. Vidia svet ako fixný a akoby nepripúšťali, že keď sa podmienky zmenia, centrálne banky budú na ne vedieť reagovať.
Sčítané a podčiarknuté, hoci sú možno centrálni bankári až príliš namyslení a preceňujú svoju pomocnú ruku ekonomike a boli v ostatných rokoch príliš optimistickí, nemyslíme si, že prehnaná skepsa smerom k ich pohľadom je tým najlepším postojom. Tým rozhodne nechceme naznačiť, že ekonomický výhľad je bezoblačný. No nejaví sa ani taký zúfalý, ako ho diskontuje vývoj na trhoch od začiatku roka. Recesia v USA či v eurozóne sa javí nateraz ako málo pravdepodobná, čo by mali postupne potvrdiť zverejnené makrodáta. Sentiment na trhoch by sa tak mohol zlepšiť a akciové burzy by mohli vymazať straty zo začiatku roka. Hoci 31. decembra zrejme nebudú výrazne vyššie v porovnaní s úrovňami spred 12 mesiacov.