Ropné krízy
Nástup ropných kríz bol pre vyspelé krajiny ďalšou výzvou a v konečnom dôsledku rozhodujúcim impulzom radikálnych adaptačných procesov, ktoré sa premietli do efektívnejšej hierarchie medzinárodnej hospodárskej súťaže. V nej žala úspech produkcia s vyššou mierou pridanej hodnoty a neskoršie komerčné uplatňovanie segmentu tzv. vysokých technológií. To sa stalo jedným, asi najzávažnejším výsledkom celého adaptačného procesu na novú realitu globalizujúceho sa svetového hospodárstva v 90. rokoch. Jej prirodzeným priemetom bolo aj nové chápanie konkurencieschopnosti ako čoraz rozhodujúcejšej podmienky medzinárodnej úspešnosti každej ekonomiky, ktorá na jej uplatnenie vytvára vhodné podnikateľské prostredie.
Dosahované hospodárske výsledky sú závislé od cenových podmienok, za ktorých sa palivá obstarávajú. Preto sa aj veľmi dôležitým elementom vo vývoji na trhoch s energiou najmä po roku 1973 stala jej konečná cena. V prípade vnútorne prepojeného svetového trhu ropy nie je tvorená autonómne. Jej referenčná úroveň bola dlhodobo odvíjaná od rozhodnutí kartelu OPEC a najväčších ropných spoločností - tzv. siedmich sestier. V zásade brala vždy do úvahy rozdielnu výšku produkčných a prepravných nákladov, ako aj diferencované technické parametre tejto vzácnej suroviny. Od vstupu kartelu OPEC na svetové ropné trhy sa jej tvorba začala čoraz viac formovať až priamo na svetovom trhu, kde bol pre jej výšku smerodajný vývoj situácie na rozhodujúcich komoditných burzách v New Yorku (NYMEX), Londýne (IPE) a Singapure (SYMEX).
Energetická bezpečnosť
Koordinácia stratégie v tomto trhovom segmente prostredníctvom Európskej komisie a na báze energetického partnerstva s Ruskom, bola dôležitým medzníkom pomáhajúcim vo väčšine krajín EÚ stabilizovať ich vlastnú energetickú bezpečnosť. Vytvorila sa tak určitá systémová platforma, ktorá umožnila aktivizovať vnútorné komparatívne predpoklady na rast konkurencieschopnosti. Získaný ekonomický priestor bol nasmerovaný do rozsiahlych úsporných projektov a štrukturálnych zmien prinášajúcich výrobu nových druhov výrobkov s rastúcou mierou pridanej hodnoty. Celkom prirodzene prišlo na báze produkčnej diverzifikácie a špecializácie aj k efektívnejšiemu využívaniu týchto komparatívnych výhod. Výsledkom takéhoto prístupu, ako aj relatívne nízkych cien ropy v 90. rokoch bolo, že v štruktúre výroby vo väčšine vyspelých krajín klesla merná spotreba paliva na jednotku produkcie o vyše 50 percent. Tendencia trvalého vzostupu cien ropy od roku 2003 z dôvodu existencie tlmiaceho "vankúša" nijako významne neovplyvňovala ich optimistické rozvojové scenáre. Naopak. Krajiny, ktoré predchádzajúcu priaznivú situáciu na energetických trhoch nevyužili na hospodárske reformy, začali citeľne pociťovať rast cien energií, keďže to začalo negatívne ovplyvňovať tempo ich ekonomického napredovania.
Vyššia spotreba v Ázii ako v Európe
Aktuálny vývoj na ropnom trhu nenecháva nikoho na pochybách o tom, že na ňom prichádza k závažným zmenám. Otváranie cenových nožníc - v roku 2004 približne o 34 percent a len za prvý kvartál roku 2005 o vyše 22 percent -- zasiahlo tentoraz bez výnimky všetky krajiny. Pozoruhodné je však to, že pokiaľ sa po celé predchádzajúce dekády hovorilo o tom, že takýto trend môže byť spôsobený len prudkým poklesom ťažby a zásob ropy, je skutočná produkcia rekordná. Za posledných 18 mesiacov sa pohybovala na úrovni 81 - 86 miliónov barelov (159 litrov) denne, čo je ešte o 10 - 12 miliónov barelov viac ako jej maximá v predchádzajúcom období.
Ešte pozoruhodnejšími sú príčiny takejto spotreby. Na prekvapenie tým určujúcim neboli pokračujúci vojenský konflikt v Iraku, štrajky v Nigérii a Mexiku, rozpad Jukosu, zemetrasenia v Indonézii, politické napätie vo Venezuele či rast medzinárodného terorizmu, ale fakt, že medzinárodní experti nesprávne odhadli dynamiku vývoja v tzv. nových ekonomikách (najmä Číny a Indie). Burzoví odborníci následne chybne predpovedali vývoj dopytu po energii, ale najmä po rope. Ak by však bol ich odhad vyšší, producenti ropy by jednoducho nemali v súčasnosti k dispozícii kapacitné rezervy na jeho trvalé pokrytie. Ázijský vývoz dvojnásobne prevyšuje vývoz USA a rýchlo sa blíži k pozíciám najväčšieho svetového exportéra - EÚ. Spotreba ropy v Ázii dosahuje približne 16 miliónov barelov denne a je už vyššia ako v Európe a pokrýva na 70 percent spotrebu USA.
Nepriaznivý vývoj cien ropy na trhoch EÚ a priebežné posilňovanie eura oproti USD pôsobili po určité obdobie na túto cenu protichodne a pomáhali do určitej miery navzájom kompenzovať ich vplyv na ekonomický vývoj kontinentu. Skutočnosť, že silnejúce euro "zlacňovalo" dovoz ropy, bola síce uspokojujúca, no na druhej strane prichádzalo k strate motivácie na presadzovanie zásadných štrukturálnych manévrov a postupne i k strate exportných pozícií pri vývoze hotových výrobkov a služieb. Preto aj rapídny pokles konkurencieschopnosti európskej produkcie otvoril viaceré životu dôležité otázky súvisiace s výškou spotreby a cien palív, ako aj ich vplyvom na posilnenie medzinárodných trhových pozícií a zachovanie rastovej perspektívy celého integračného zoskupenia.
Dobiehanie úrovne EÚ
Je pochopiteľné, že uvedené tendencie tesne súvisia aj s pozíciami nových členských krajín EÚ. Práve podpora rastu konkurencieschopnosti a získanie nového plne liberalizovaného trhového priestoru boli jednou z nosných motivácií vstupu SR do tejto komunity. Celá filozofia rýchleho dobiehania hospodárskej úrovne EÚ si práve z tohto dôvodu vyžaduje podstatne väčšie fyzické nasadenie nových krajín, ale aj oveľa dôraznejšie a precíznejšie presadzovanie ich strategických zámerov. Celý proces je úzko previazaný aj s významom a meniacou sa úlohou energetických vstupov, najmä ropy a plynu.
Je nespochybniteľné, že počas prechodného obdobia bude slovenská ekonomika ešte "žiť" z naakumulovaných zdrojov a ekonomických väzieb, a že bude musieť podporovať svoje presadzovanie sa aj zohľadňovaním určitých vnútorných špecifík s tým, že by mali pomôcť preklenúť zatiaľ značné technologické zaostávanie. Ak je teda SR nastavená na takúto prechodovú trajektóriu, pravdepodobne by ju mala zohľadniť v ostatných oblastiach hospodárskeho života, svoju energetickú politiku nevynímajúc.
Keď v tejto súvislosti zoberieme do úvahy vývoj cien palív a energie, možno vidieť, že dôrazne presadzujeme plnú liberalizáciu tohto trhu, čo je iste v kontexte parafovaných európskych dohôd správne. Zároveň však treba povedať, že sa možno až prirýchlo zbavujeme možnosti zabezpečiť určitý tlmiaci vankúš proti dosahom týchto opatrení do vnútra ekonomiky a nezohľadňujeme túto novú realitu vo svojich dlhodobých strategických plánoch. Treba brať do úvahy aj fakt, že napríklad krajiny EÚ celé 90. roky mohli v období minimálnych cien ropy a plynu cieľavedome úspešne presadzovať zásadné štrukturálne manévre, ktorých výsledkom bol rýchly rast podielu sofistikovanej produkcie výrobkov a služieb, ale pritom len mierne zmenšenie technologického zaostávania voči USA.
Ministerstvo verzus Slovnaft
Od konca minulého roku zapĺňala stránky našich denníkov skôr emocionálne ako odborne podfarbená diskusia týkajúca sa pokuty spoločnosti Slovnaft za dosahovanie neprimeraného zisku. Ministerstvo financií ju zdôvodňovalo tým, že politikou tvorby cien benzínu a motorovej nafty spoločnosť neprimeraným spôsobom "okrádala" svojich klientov. V týchto súvislostiach sa neobjavili komparácie ako sa s novou situáciou, či skôr s cenami svojej produkcie, vyrovnali obdobné spoločnosti v ČR či Maďarsku, resp. akú úlohu zohrali v presadzovaní strategických zámerov štátu. Identifikácia hlavného "predátora", ktorý bol za nepriaznivý vývoj cien zodpovedný, a ktorý takto "ohrozuje úspešné napredovanie hospodárskych reforiem" v SR, bola rýchla. Odhliadnuc od možno nepodstatného faktu, že takáto pokuta nevráti peniaze tým, ktorí zaplatili vyššiu cenu za pohonné látky, bolo asi dôležitejšie s "chladnou hlavou" zobrať do úvahy objektívne fakty a tieto usporiadať v existujúcich súvislostiach a aj v určitom časovom kontexte.
I keď išlo o riešenie problému z predchádzajúceho obdobia, algoritmus tvorby cien palív u nás je doteraz konštantný a umožňuje niektoré súvislosti zdokumentovať. Ak zoberieme do úvahy tabuľku č. 1 analyzujúcu stav cien motorovej nafty vo vybraných krajinách EÚ a konfrontujeme ich s cenami v ČR, možno prísť k záveru, že pokiaľ je rozdiel v maloobchodných cenách očistený od príslušných daní len asi 3 eurá na tisíc litrov paliva, tak po ich zarátaní je tento rozdiel takmer 50 eur.
Vysoké zdanenie
Výška zdanenia motorovej nafty je v SR piata najväčšia v rámci EÚ a všetky tzv. nové krajiny práve z dôvodu podpory svojej konkurencieschopnosti ju držia voči pôvodným členom zoskupenia nižšiu, a je teda neoddiskutovateľná. To do značnej miery pomáha vysvetliť aj existujúce disproporcie na našom trhu. Fakt, že zdanenie palív je vo forme percentuálneho podielu, potvrdzuje, že čím vyššia je základná cena paliva, tým je vyšší aj príjem štátu. V prípade, že cena nafty (január 2005) bola približne 34 Sk, tak štátna pokladnica mala príjem z každého predaného litra asi 20 Sk a zvyšok - necelých 14 Sk, pokrýval všetky náklady producenta súvisiace s nákupom, financovaním, so spracovaním, skladovaním, s jej distribúciou, ale aj novými, i resp. splácaním predchádzajúcich investícií.
Na dokreslenie situácie: Ak by Slovnaft "predával" v januári 2005 benzín úplne zdarma, aj tak by musel štátu na daniach odviesť za každý darovaný liter 18,40 Sk. Odhad príjmu štátu z týchto daní pritom dosiahol za rok 2004 asi 20 miliárd Sk. Interpretácia týchto hodnôt môže byť rozdielna, no je zreteľné, že nemotivujú štát na hľadanie ich racionalizácie.
Závažným faktorom tvorby ceny je pozícia spoločnosti, ktorou sa snaží presadiť sa na trhu, a výška podielu, ktorý na ňom má. Je pravda, že správanie sa monopolných podnikov a outsiderov je diametrálne odlišné. Ak podiel Slovnaftu na konečnom predaji palív v SR dosahuje asi 2/3 a v ČR, kde sa prevádzkuje vyše dvoch tisíc predajní PHM vlastní zhruba 2 percentá, ťažko možno tieto pozície porovnávať. Čo však determinuje ceny u našich susedov, je fakt, že monopolné postavenie nemá žiadna z domácich firiem a navyše neustále súťaženie "ťahá" zisk predajcov až na úroveň 1,50 CZK, čo je menej ako jej polovica v SR. Hospodárske výsledky Slovnaftu za rok 2004 dokladujú, že takmer 4/5 zisku vznikli exportom produkcie spoločnosti, menšia časť ako výsledok značných investícií do modernizácie jej spracovania v projekte EFPA a zvyšok distribúcia a samotný predaj.
Investičná náročnosť a riziká
V štandardných podmienkach možnosť vyššieho zisku automaticky vyvoláva záujem ostatných firiem o trh, kde ho možno dosiahnuť. Ak je to tak, je otázne, prečo ďalších sedem rafinérií nachádzajúcich sa v blízkosti Slovenska nesnaží získať väčší trhový podiel na území SR? Vysvetlením je, že v rámci európskeho hospodárskeho priestoru nemôže dlhodobo existovať podnikateľský subjekt, a to najmä v takom predimenzovanom sektore, ako je spracovanie ropy, ktorý by mohol dlhodobo a neopodstatnene dosahovať mimoriadny zisk bez toho, aby si na to sám vytvoril potrebné vnútorné predpoklady. Tie sú však dostupné aj každej inej firme alebo ich zoskupeniam. Ak prichádza v EÚ predsa len k diametrálnym rozporom v tejto oblasti, rieši ich sám trh alebo vopred stanovené pravidlá štátu, ktoré sú na riešenie obdobných diskrepancií založené.
Často sa vyzdvihovala účtovná podstata celého problému, v rámci ktorej bolo jedným z dôvodov postihu Slovnaftu neoprávnené zarátanie si investícií do kalkulačných vzorcov používaných pri tvorbe cien. Vzniká však otázka: Ako inak môže firma financovať investície ako tak, že ich zahrnie do ceny svojich výstupov? Fakt, že investičná náročnosť a riziká v ropnom biznise sú najväčšie zo všetkých odvetví a trvácnosť ziskov je obmedzená, je neodškriepiteľný. Takú istú neodškriepiteľnosť majú aj riziká, že rozsiahle investície nenájdu adekvátny trhový priestor, preto sa ako štandardná metóda urýchľujú odpisy investícií. Do hospodárenia iných spoločností, ktoré sa novým investíciám pre riziká bránia, často vo forme investičných stimulov zasahuje štát, a to aj v prípade, ak vo svojom podnikaní majú monopolné postavenie.
Drahé palivá vytláčajú podnikanie
Je isté, že uvedené súvislosti možno vyložiť rôznym spôsobom, čo sa nakoniec aj deje. Asi najzávažnejším sú ich dosahy na schopnosť našich firiem bez rozdielu predmetu ich podnikania ďalej sa presadzovať na medzinárodných trhoch. Jednoduchá matematika hovorí, že drahé palivá postupne vytláčajú zo SR všetkých podnikateľov, ktorých predmet činnosti je závislý od výšky ich cien. Pokles predaja zhruba o 10 percent však znamená, že Slovnaft už dnes prevažnú časť svojej produkcie realizuje v zahraničí, kde z dôvodu nižšieho zdanenia môže ponúkať priaznivejšie predajné ceny. Rast ceny PHM, a tým zvyšovanie konkurencieschopnosti napr. českých autodopravcov, im umožňuje dosahovať nižšie jednotkové náklady na prepravu.
Naopak desiatky slovenských, najmä malých prepravcov a poskytovateľov s prepravou zviazaných služieb, krachujú. Možno prirodzene očakávať, že aj napriek rastúcej spotrebe súvisiacej s používaním súkromných automobilov bude postupne, ale trvale, klesať aj podiel vybraných daní z predaja palív. Už dnes sme svedkami, že prepravcovia sa snažia eliminovať nákup PHM na našom území. Tým sa zostrí konkurencia na zmenšujúcom sa domácom trhu, ale dovozcovia budú zlepšovať hospodárske výsledky hlavne v rezidentskej krajine. Takáto diverzifikácia im umožní aj v trhovom segmente, v ktorom sme boli sebestační, úspešne sa čoraz viac presadzovať na náš úkor.
Riešenie nastolených systémových problémov formou jednorazových akokoľvek vysokých (a pravdepodobne do značnej časti aj neopodstatnených) pokút je nielenže nepochopením týchto súvislostí, ale pôsobí pravdepodobne pri hľadaní perspektívnych riešení aj kontraproduktívne. Vnášanie politických emócií do jedného z oporných pilierov našej hospodárskej politiky, ktorý je dnes všade v zahraničí v rukách najsilnejších nadnárodných spoločností, môže v konečnom dôsledku znamenať, že už v najbližšej budúcnosti nebude mať pri koncipovaní novej filozofie podpory našej konkurenčnej výkonnosti v rámci nekonzistentných krokov potrebných partnerov. Pokračujúci proces európskych akvizícií a fúzií prenesie ich tvorbu mimo nášho reálneho dosahu a stratí sa aj možnosť celý vývoj aktívne ovplyvňovať v náš prospech.
| Štruktúra cien motorovej nafty k 4. 4. 2005 | |||||
|
Poradie |
Krajina EÚ |
MOC s daňami |
MOC bez daní |
Dane |
Dane/MOC s daňami |
|
podľa % |
|
euro |
euro |
euro |
% |
| 2. | Nemecko | 1 025,80 | 413,90 | 611,90 | 59,7 |
| 4. | Švédsko | 1 050,99 | 443,81 | 607,18 | 57,8 |
| 5. | Slovensko | 918,61 | 399,04 | 519,57 | 56,6 |
| 8. | Maďarsko | 1 008,50 | 451,02 | 557,48 | 55,3 |
| 10. | Fínsko | 950,31 | 432,14 | 518,17 | 54,5 |
| 11. | Česko | 866,82 | 396,97 | 469,85 | 54,2 |
| 13. | Belgicko | 960,00 | 452,98 | 507,02 | 52,8 |
| 14. | Poľsko | 861,53 | 417,14 | 444,39 | 51,6 |
| 15. | Slovinsko | 902,87 | 444,32 | 458,55 | 50,8 |
| 17. | Rakúsko | 923,00 | 458,18 | 464,82 | 50,4 |
| 19. | Estónsko | 795,06 | 428,36 | 366,70 | 46,1 |
| 20. | Lotyšsko | 797,94 | 430,33 | 367,61 | 46,1 |
| 25. | Litva | 758,51 | 430,19 | 328,32 | 43,3 |