Kľúčové centrálne banky napumpovali od vypuknutia finančnej krízy z roku 2008 do globálnej ekonomiky bilióny dolárov. Jej pokračujúca expanzia však dovoľuje niektorým z nich reagovať utiahnutím menových kohútikov. Americký Fed pristúpil k zvyšovaniu sadzieb, ukončil program kvantitatívneho uvoľňovania a o podobnom postupe sa čoraz viac špekuluje aj v eurozóne.
Podobné signály však nemožno pozorovať vo Veľkej Británii. Zatiaľ čo ekonomika krajín platiacich eurom šliape na plyn, na tú britskú dolieha s oneskorením brexit. Oslabená libra zvyšuje ceny dovozu a vplýva na rast spotrebiteľských cien. Zatiaľ čo inflácia rastie do výšin – aj napriek jej júlovej stagnácii – produktivita práce a mzdy jej stále nestíhajú. Briti preto prestávajú míňať a začínajú šetriť. Práve spotrebiteľský dopyt pritom predstavuje hlavný motor rastu HDP krajiny. Veľkú brzdu pre spomalenie menovej expanzie navyše predstavuje neistota ohľadne brexitu.
Na rastúcu divergenciu menových politík na oboch stranách Lamanšského prielivu dopláca najmä libra, ktorá sa oproti euru od začiatku roka oslabila o šesť percent. Fundament potrebný na to, aby sa opäť dokázala postaviť na nohy, zatiaľ chýba a čoraz viac sa množia názory o parite. To, či Slováci onedlho dostanú za jedno euro rovnaké množstvo libry, bude závisieť najmä od ekonomického vývoja a politického usporiadania po brexite.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.