Z rozhovoru s Jozefom Uhríkom, predsedom Predstavenstva Volkswagen Slovakia:
V Nemecku sa zistilo, že Volkswagen platí politikov. Koncern zverejnil zoznam do sto nemeckých politikov na rôznej úrovni, ktorí sú na jeho výplatných listinách. Interná kontrola spoločnosti zároveň zistila, že v celej Európe pracuje 367 zamestnancov VW v obecných orgánoch. Sú medzi nimi aj slovenskí politici?
- Nemáme uvoľneného žiadneho pracovníka, ktorého by sme platili za iné činnosti. Nad takým niečím ani neuvažujeme. Aj v Nemecku išlo iba o nedôslednosť a o snahu, aby mala fabrika istotu, že sa jej uvoľnený pracovník vráti.
Keď sa spustila aféra s financovaním politikov vo VW v Nemecku, začali sa objavovať hlasy poukazujúce na okolnosti vstupu VW na Slovensko. Začiatkom roku 1992 vo federálnom parlamente vyčítal poslanec za VPN Peter Kulan premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, že až na jeho razantný nátlak slovenská vláda zrušila údajne už právoplatné rozhodnutie, že partnerom BAZ bude firma General Motors. Kulan vyslovil vtedy podozrenie, že Mečiar to urobil ako protislužbu poslancovi nemeckého Spolkového snemu Rothovi (SPD), ktorý Mečiara sprevádzal na ceste po NSR a sprostredkoval publicitu jeho, podľa Kulana inak nevýznamnej cesty v NSR. Vy ste boli vtedy splnomocnencom slovenskej vlády pre automobilový priemysel, musíte si pamätať, ako to bolo. Jestvovalo teda už uznesenie vlády o vstupe GM do BAZ?
- Nie je to pravda. Veď som viedol rokovania za slovenskú stranu. Vládne uznesenie dávalo na osem týždňov prednosť pre General Motors s tým, že s ďalšími investormi nebudeme rokovať. A keďže sme sa za osem týždňov s General Motors nedohodli, zbavili sme sa záväzku z opcie a začali sme rokovať s ďalšími uchádzačmi. Opcia pre GM vyprovokovala Volkswagen, ktorý rýchlo reagoval konkrétnou ponukou. Dnes môžem povedať, že to bol veľmi účinný spôsob rokovania, ktorý nakoniec viedol k veľmi flexibilnej ponuke Volkswagenu. Zhodovala sa s predstavou nášho vyjednávacieho tímu. Bola neporovnateľne výhodnejšia ako ponuka GM.
Ale to nevylučuje prípadnú nadštandardnú účasť vtedajšieho premiéra Mečiara...?
- Zmluva s Volkswagenom sa podpisovala za premiérovania Jána Čarnogurského.
No dohodla ju predchádzajúca, Mečiarova vláda.
- Za Mečiarovej vlády už boli rokovania. Viedol som ich ako splnomocnenec vlády osobne a premiér bol vždy informovaný o aktuálnom stave, takisto ako aj ďalší podpredsedovia vlády Vladimír Ondruš a Ján Čarnogurský spolu s ich útvarmi.
Vylučujte teda podozrenie poslanca Kulana, že za vstup do VW mohlo byť z jeho prostriedkov a z prostriedkov nemeckej SPD financované Mečiarovo hnutie HZDS?
- Nemá to logiku. Iné treba povedať: Keď sme začínali, vychádzali sme z katastrofálneho stavu slovenského priemyslu, ktorý tu bol po roku 1989. Veď pre BAZ sa hľadal 15 rokov nejaký partner, stále to bolo iba telo bez duše. Bolo treba zamestnať ľudí, využiť kvalifikačnú štruktúru a rozvinúť ju. Ešte do federálnej vlády sme predkladali alternatívu, či sa zamerať iba na výrobu komponentov alebo vyberať finálneho výrobcu. Dnes môžem zodpovedne povedať, že zámery Volkswagenu nakoniec niekoľkonásobne prekonali to, o čom sa uvažovalo v pôvodnej zmluve z roku 1991.
Indície sa nepotvrdili
Martin Hric, ktorý bol v tom čase hovorcom premiéra Vladimíra Mečiara a pohyboval sa stále v jeho blízkosti, slová Jozefa Uhríka potvrdil. Povedal, že pri cestách Mečiara v Nemecku pomáhal s otváraním dverí k dolnosaským vládnym politikom i k niektorým bankárom a priemyselníkom nemecký politik Roth, ktorého manželka je Slovenka a má k Slovensku dobrý vzťah.
Podľa toho išlo teda o dlhoročného bývalého poslanca nemeckej sociálnej demokracie Wolfganga Rotha, ktorý ako predseda Nemecko-česko-slovenskej spoločnosti a najmä viceprezident Európskej investičnej banky pre obnovu a rozvoj sa aj neskôr veľmi často stretával so slovenskými politikmi nielen v súvislosti s pôžičkami Slovensku.
Vláda Mikuláša Dzurindu ho v roku 2001 za osobný prínos pri získavaní úverových finančných zdrojov na reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva navrhla prezidentovi Rudolfovi Schusterovi na štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Podľa informácie z koncernu Volkswagen v rokoch 1990 - 1991 ani on ani nijaký iný politik Roth na zozname členov dozornej rady Volkswagenu nefiguroval.
Treba pripomenúť, že dolnosaská vláda mala v spoločnosti Volkswagen takmer 20-percentný podiel a vtedy bol dolnosaským ministerským predsedom dnešný spolkový kancelár, predseda SPD Gerhard Schröder, ktorý sa aj vo verejných vyhláseniach neraz vyslovoval v prospech Volkswagenu. Napríklad pri ťažkostiach jeho dcérskej spoločnosti Seat vyzýval o finančnú pomoc španielsku vládu.
"Pamätám si, ako sme sa pri ceste v spoločnosti Henkel stretli s obavami, že v prípade rozdelenia Česko-Slovenska stratia trh pre svoju investíciu na Slovensku. No ani pri jednej z dvoch ciest sme neboli vo Volkswagene, ani sa o Volkswagene nehovorilo. Volkswagen na Slovensku zvíťazil, lebo podľa odborníkov prišiel s oveľa lepšou ponukou," tvrdí Martin Hric a odkázal nás na svedectvo Antona Snahničana, ktorý bol v tom čase na úrade vlády poradcom pre automobilový priemysel v útvare podpredsedu vlády Vladimíra Ondruša (neskôr podobne ako Jozef Uhrík sa stal zamestnancom Volkswagenu Slovakia).
"Obsahovo bola ponuka Volkswagenu podstatne lepšia, aj keď je dnes hodnotenie ovplyvnené výsledkami, ktoré priniesla. No už vtedy ponúkal Volkswagen na rozdiel od konkurenta lepší výrobný profil, výhodnejšie náhrady za nehnuteľnosti, priaznivejší časový harmonogram," spomína si Snahničan. Ani on nepredpokladá, že by mohol Volkswagen zainteresúvať províziami Vladimíra Mečiara. "Predsa v tú historickú noc, keď o tom vláda rozhodovala, viedol jej zasadanie podpredseda Vladimír Ondruš, pretože Mečiar zostal chorý doma. Vôbec sa to nedá zjednodušovať, že práve on sa zaslúžil o prítomnosť Volkswagenu na Slovensku," dodal Snahničan. Nakoniec si ešte spomenul, akí boli slovenskí vyjednávači neskôr potešení, keď sa kdesi v kuloároch po časoch dopočuli, že Nemci prišli vyjednávať aj s balíkom peňazí, no na Slovensku oň nikto neprejavil záujem. "Presvedčili sme ich, že to myslíme úprimne," dodal Snahničan.
Svedectvo Vladimíra Ondruša
Náznakom na provízie sa ešte aj dnes úprimne rozosmial aj vtedajší podpredseda vlády Vladimír Ondruš. "Áno, dostal som model autíčka od Volkswagenu. Môj vtedy štvorročný syn ho veľmi rýchlo rozobral. Asi sme vtedy boli ešte naivní, ale také niečo nám ani na um nezišlo. Chceli sme získať investora pre BAZ a konečne mať vo fabrike výrobný program. Príchod takej firmy ako Volkswagen alebo GM bol aj politicky motivovaný, chceli sme vyhrať voľby, išlo o vstup prvého veľkého investora na Slovensko," dodáva politik vtedajšej VPN.
Rezolútne poprel, že by bol inšpiroval poslanca za VPN Kulana k trestnému oznámeniu s podozrením, že Mečiar zmanipuloval vládu a presadil Volkswagen napriek jej platnému rozhodnutiu v prospech GM. Aj keď si nerobí ilúzie o Mečiarovi, vtedajšie podanie na prokuratúru označil skôr za prejav východniarskeho radikalizmu.
"A nebol ani žiaden dôvod niekoho pretláčať či uprednostňovať, konečné rozhodnutie v prospech Volkswagenu vyplynulo z reálnosti predložených ponúk. GM tlačil čas, potreboval rýchlo výrobňu prevodoviek a mal požiadavky, na ktoré sme neboli pripravení. Optimálnym cieľom bol vstup obidvoch investorov: GM do niektorého podniku na Považí, kde hrozila nezamestnanosť a automobilky Volkswagen v Bratislave. Preto sme pre GM najskôr ponúkali Dubnicu a Považskú Bystricu, Mečiar im dokonca ponúkal vybudovať sídlisko rodinných domov v Trenčianskych Tepliciach, ba sľuboval potiahnuť diaľnicu po Považí. Ale času bolo málo a GM nakoniec chcel iba Bratislavu. Výber zdôvodňovali potrebami svojich odborníkov a ich rodín, ktorým chýbala vhodná infraštruktúra.
Viedol som rokovanie vlády (Mečiar bol, myslím, na zahraničnej ceste), keď prijala uznesenie. To síce dávalo šancu GM, lebo členovia vlády po vstupe Volkswagenu do českej Škodovky považovali vo vtedajšej federácii za prospešnejšie, aby na Slovensku v automobilovom priemysle pôsobila iná firma. No šancu mal GM podľa uznesenia len s podmienkou, že bude možné splniť jeho požiadavky na investičné stimuly. To sa v tej dobe nedalo splniť. Investičné stimuly boli neznámym pojmom. Nejestvovala ani legislatíva na ich poskytovanie. Rokoval som s vtedajším federálnym ministrom financií Václavom Klausom, ale ten nechcel ani počuť, aby sa všeobecne investorom poskytovali ešte aj stimuly. Aj keď sa potom Mečiar rozčuľoval, že poza jeho chrbát vláda prijala uznesenie v prospech GM, nemal zvláštnu zásluhu na príchode Volkswagenu. Vyplynul vlastne zo situácie. Ponuka Volkswagenu bola napokon aj výhodnejšia, okrem komponentov uvažovala - hoci skromne - aj o montáži áut, myslím, 20-tisíc ročne. Dnešné výsledky zďaleka predstihli všetky vtedajšie očakávania, nielen naše, ale aj Volkswagenu."
GM bol pod tlakom času
Napokon aj regionálny riaditeľ GM Europe pre strednú a východnú Európu Andrej Barčák v českej tlači v tom čase potvrdil, že rokovania v Bratislave stroskotali preto, lebo GM tlačil čas. "Museli sme v júli 1992 začať výrobu prevodoviek, ku ktorým sa začala výroba motorov v Maďarsku. Chceli sme investovať do BAZ Bratislava, aby sa tu mohli od leta 1992 vyrábať prevodovky, no slovenská vláda nevedela, čo treba urobiť, aby sa zahraničný investor chcel do Česko-Slovenska dostať," povedal Barčák.
Podľa dennej tlače sa posledné rokovanie s firmou GM uskutočnilo 17. decembra 1990 so záverom, že BAZ prestávajú byť viazané dohodou o výbere exkluzívneho partnera a šance môžu dať opäť aj iným. "Prijateľnejšie ako stimuly boli daňové úľavy, daňové prázdniny, ktoré sme mohli Volkswagenu ponúknuť," spomína Ondruš. "Ponuka VW bola vtedy príťažlivejšia aj sociálnymi prístupom, najmä prísľubom zamestnanosti a viac bola šitá na naše vtedajšie pomery."
Už 21. decembra 1990 minister hospodárstva SR Jozef Belcák na tlačovej konferencii oznámil, že z posledných ôsmich účastníkov ostali dvaja najprijateľnejší - GM a Volkswagen, no podmienky, ktoré si kládol GM, sú tvrdé, niektoré až neprijateľné. Komunikáciu s predstaviteľmi Volkswagenu označil za sľubnejšiu najmä preto, že má záujem o celú BAZ-ku. To znamená výrobu kompletných áut, nielen o výrobu prevodoviek.
Česká vláda sa priklonila k variantu spolupráce s firmou VW 9. decembra 1990. Dohoda o vytvorení akciovej spoločnosti, v ktorej by VW najprv vlastnil 31 percent akcií, bola parafovaná 21. decembra 1990. Hlavnú zmluvu o založení podniku Škoda, a. s., Mladá Boleslav, podpísali predstavitelia českej vlády a firiem Škoda a Volkswagen 28. marca 1991. Škoda tak 1. apríla 1991 vstúpila do spoločenstva VW.
Na Slovensku sa posledné rokovanie s firmou GM so záverom, že BAZ prestávajú byť viazané dohodou o výbere exkluzívneho partnera, uskutočnilo 17. decembra 1990. Volkswagen Bratislava sa zaradil do koncernu 12. marca 1991, keď podpísal základnú dohodu s vládou V. Mečiara. Podpísanie definitívnej zmluvy nasledovalo 29. apríla 1991 už s vládou Jána Čarnogurského a samotnú spoločnosť s ručením obmedzeným založili 20. mája 1991. Volkswagen vyšiel víťazne spomedzi 14 oslovených automobiliek.