Čo sa ešte prednedávnom javilo ako najvýznamnejší vedecký pokrok roku 2005, je dnes pod paľbou. Prestížny časopis Science v júni uverejnil článok juhokórejského vedca Wu-Suk Hwana a medzinárodného tímu spoluautorov ako pripravili to, čo fakticky predstavovalo "na objednávku vytvorené" línie ľudských kmeňových buniek klonovaných z dospelého jedinca. Napriek tomu, že vedecká platnosť ich výskumu je teraz predmetom niekoľkých samostatných vyšetrovaní, neznižuje to dôležitosť nutnosti uvážiť jeho etické dôsledky.
Hwang a jeho kolegovia tvrdili, že nahradili jadro neoplodneného ľudského vajíčka jadrom bežnej bunky odobratej inej osobe a že z výsledného embrya vyvinuli línie kmeňových buniek, ktoré sa zhodovali s DNA osoby, ktorá dodala bežnú bunku. Zdalo sa, že nás tento úspech privádza podstatne bližšie k svetu, v ktorom pacienti budú môcť dostávať bunkové alebo tkanivové transplantáty, ktoré ich telo neodmietne, pretože použitý biologický materiál, klonovaný zo samotných pacientov, bude dokonalou náhradou.
Na začiatku decembra sa Hwang priznal, že niektoré z vajíčok pochádzali od dvoch žien, ktoré pracujú v laboratóriu, a že ďalším "darkyniam" za vajíčka zaplatili - čím sa porušili etické zásady, ktoré sa netýkali správnosti vedeckých výsledkov. Hwangovi spolupracovníci začali spochybňovať hodnovernosť samotného pokusu. Hwang oznámil redakcii Science, že by rád štúdiu odvolal. Vo chvíli, keď toto píšem, správnosť svojej práce stále ešte obhajuje, ale pripúšťa "zlyhanie ľudského faktora" pri zachovávaní línií kmeňových buniek, okrem iného kontamináciu plesní. Dokonca vraj naznačil, že s niektorými bunkami by sa mohlo manipulovať.
Ako blízko sme k objednávkovej výrobe línií kmeňových buniek pre konkrétnych jedincov sa nedozvieme, kým sa nedokončia vedecké vyšetrenia Hwangovho výskumu. Len málo bádateľov pochybuje o tom, že to, o čo sa Hwang a jeho kolegovia pokúšali a možno sa im aj podarilo, je v zásade uskutočniteľné. Ak Hwang nebol prvý, niekto iný nakoniec uspeje. Až bude možné postup spoľahlivo vykonávať, pripraví cestu významným lekárskym prielomom.
Etický význam tohto výskumu vysoko presahuje jeho nepochybnú dôležitosť na záchranu vážne chorých pacientov. Dôkaz o možnosti klonovať z jadra obyčajnej ľudskej bunky by premenil diskusiu o hodnote potenciálneho ľudského života, lebo by sme zistili, že "potenciálny ľudský život" je všade okolo nás, v každej bunke nášho tela.
Keď prezident George W. Bush v roku 2001 oznámil, že Spojené štáty nebudú financovať výskum nových línií kmeňových buniek, ktoré vznikajú z ľudských zárodkov, predložil takýto dôvod: "Tak ako vločka snehu, každé z týchto embryí je jedinečné, s jedinečným genetickým potenciálom individuálnej ľudskej bytosti."
Práve túto argumentáciu ohrozuje to, čo podľa svojich tvrdení dokázal Hwang a jeho skupina. Ak nesprávnosť zničenia ľudského zárodku spočíva v jeho jedinečnosti, potom neexistuje jediný presvedčivý dôvod, prečo by sme z embrya nemali odobrať jedinú bunku a v záujme získania kmeňových buniek zničiť jeho zvyšok, lebo "jedinečný genetický potenciál" zárodku sa zachoval.
Táto možnosť rovnako jasne poukazuje na slabé miesto argumentu, že potraty sú nemorálne, pretože ničia geneticky jedinečné ľudské bytosti. Podľa tejto úvahy by žena, ktorá otehotnela v nevhodnom čase, mohla podstúpiť potrat za predpokladu, že zachová jedinú bunku plodu, aby tak zabezpečila zachovanie jeho jedinečného genetického potenciálu.
Zdá sa absurdné, že by to mohlo mať nejaký vplyv na mravnosť umelého prerušenia vývoja plodu. Ak si táto žena bude niekedy neskôr želať dieťa, prečo by nemala prirodzeným spôsobom počať iný plod, ale radšej použiť DNA svojho predchádzajúceho plodu, vývoj ktorého ukončil potrat? Obidva plody - ten, ktorého sa zbavila umelým prerušením, aj ten, ktorý neskôr počne pri pohlavnom styku - majú svoju "jedinečnú" DNA. Ak necháme bokom zvláštne dôvody, ako je zmena sexuálneho partnera, zdá sa, že neexistuje dôvod, prečo dávať prednosť existencii jedného dieťaťa oproti existencii druhého.
Možno sa predpokladá, že odporcovia potratov občas hovoria, že plod, vývoj ktorého sa umelo zastaví, mal genetický potenciál stať sa druhým Beethovenom alebo Einsteinom. Ak vieme, že Beethovenom alebo Einsteinom sa stáva ten ďalší plod, ktorý žena počne, ale nie ten, ktorého vývin sa prerušil. Prečo dávať prednosť jednému genetickému potenciálu pred iným?
Ak opustíme argumenty založené na potenciáli, tvrdenie, že zabíjanie embryí a fétov je nesprávne, musí sa zakladať na podstate samotných týchto entít - na tom, že sú skutočnými ľudskými bytosťami, ktoré už majú vlastnosti, kvôli ktorým je zabíjanie nemorálne.
Vzhľadom na to, že pri plodoch, prinajmenšom vo vývojovej fáze, keď sa vykonáva väčšina potratov, sa musí vyvinúť vôbec nejaké vedomie, zdá sa rozumné považovať ukončenie ich životov za oveľa menej závažné ako zabitie normálnej ľudskej bytosti. Ak je to tak, tým skôr to platí o embryách.
Autor prednáša bioetiku na Princetonskej univerzite. Medzi jeho posledné knihy patrí Writings on an Ethical Life (Spisy o etickom živote) a One World (Jeden svet). Dokončuje knihu o potravinách a etike.