Komentár HN: Politika nie je riešením

Nomináciu Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra centrálnej banky možno označiť za dobrý ťah ministra financií. Ak návrh neprejde, veľa sa asi nestane. Post viceguvernéra je pre väčšinu voličov natoľko abstraktný, že ani prípadné podozrenia z politickej nominácie by v predvolebnom období veľa nezavážili. Opozícii sa preto aj napriek silným slovám z celého prípadu robiť škandál asi neoplatí. Efektívnejšie pre ňu bude zaoberať sa aj naďalej problémami zdravotníctva či privatizáciou. Nezvolenie viceguvernéra neochromí ani centrálnu banku, v prípade neúspechu tak škody nebudú veľké.
Ak sa však plán podarí a Tvaroška prejde nielen vo vláde, ale aj v parlamente, Ivan Mikloš zabije minimálne dve muchy jednou ranou. Lukratívnym miestom odmení svojho človeka a zabezpečí si určitú kontinuitu súčasnej vládnej politiky v centrálnej banke, a to aj v prípade, že po voľbách sa k moci dostane iná vládna garnitúra. Druhá mucha je pritom oveľa dôležitejšia ako tá prvá.
Tvaroška by mal mať v centrálnej banke na starosti predovšetkým otázky menovej politiky. Jej rámce sú na najbližšie roky pevne dané konvergenčným programom a už nastúpenou cestou k euru. Meniť tento trend, ktorý podporuje tak obyvateľstvo, ako aj podnikatelia, by asi od budúcej vlády, nech v nej bude sedieť ktokoľvek, nebolo rozumné. Tvaroškovou výhodou v tomto kontexte je, že ho za odborníka považujú nielen bankoví analytici, ale aj guvernér centrálnej banky.
Aj napriek tomu by bolo zaujímavé vedieť, či by ministerstvo Tvarošku na tento post navrhlo, ak by nešlo o človeka blízkeho Miklošovi. Blízkosť konkrétnemu ministrovi a politickej strane by totiž pri výbere viceguvernéra mala hrať čo najmenšiu rolu. Na druhej strane, tak, ako by nemala nikomu pomáhať, nemala by ani škodiť. V opačnom prípade sa odbornosť dostane do úplného tieňa politiky.
Ak pôjde kritikom Tvarošku v parlamente iba o odbornosť, nemalo by im až tak prekážať, že je označovaný za Miklošovho človeka. Blízkosť ministrovi by sa nemala považovať za profesijnú chybu, keďže ambíciou ministrov by malo byť, aby si na posty štátnych tajomníkov vyberali schopných ľudí.
Ak teda niekto povie v parlamente Tvaroškovi nie, mal by sa snažiť navrhnúť niekoho lepšieho. V opačnom prípade budú protesty vyzerať iba ako obyčajný trucpodnik. A ten v konečnom dôsledku nikomu nepomôže.