Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najkomplikovanejších problémov slovenskej ekonomiky. Zvyšuje výdavky štátu na sociálne dávky, vytvára čiernu ekonomiku a hlavne ťažko z nej von. Dlhodobo nezamestnaní sú najčastejšie málo kvalifikovaní, a teda aj ťažšie zamestnateľní. Dôvod? Je ich viacero. Ľudia, ktorí sú nezamestnaní dlhodobo, si zväčša nájdu spôsob, ako si chýbajúcu mzdu vykompenzovať lepšie. Je v tom aj psychológia. Tak ako pre dospelého, ktorý už nechodí do školy, je ťažké znova "šprtať" učebnice, rovnako nezamestnaný, ak vypadne nadlho z pracovného procesu, ťažko si znova zvyká. Otázkou pre kompetentných je, ako z toho von. K miernemu zmenšeniu radov nezamestnaných prispelo pritiahnutie zahraničných investorov. Čo nebolo, samozrejme, zadarmo. Bariéry v oblasti zamestnávania odstránil aj voľnejší Zákonník práce a priaznivé podnikateľské prostredie. Prečo nezamestnanosť klesá tak pomaly? Zamestnávatelia obohrávajú jednu a tú istú pesničku: "Sú vysoké odvody, zamestnanci sú príliš drahí." S odvodovým zaťažením nepohla bývalá vláda a zrejme ho nikam neposunie ani tá budúca. Víťaz volieb sa namiesto toho, aby ľudia dostali prácu, chce zamerať na to, koľko za ňu dostanú. Čo je síce dobrý "smer", ale dôležité je zvoliť cestu. Správne nasmerovanie podpory investícií by zamestnanosti pomôcť mohlo. Zvýšenie minimálnej mzdy a sprísnenie Zákonníka práce nové miesta nepodporia, platy nezvýšia a bez práce môže zostať ešte viac ľudí.