19.02.2008, 00:00

Čo je to vlastne za kandidáta ten Ron Paul?

Z pôvodne jedenástich republikánskych kandidátov na amerického prezidenta ostali v hre iba traja: arizonský senátor John McCain, exguvernér Arkansasu Mike Huckabee a kongresman Ron Paul. Naposledy menovaný v našich médiách dostane priestor len veľmi zriedkavo. A keď ho dostane, býva označovaný za nevýrazného outsidera. Kto je tento človek a prečo si zaslúži našu pozornosť?

V našich končinách sa do pozornosti médií dostáva najmä vďaka neuveriteľnému financovaniu svojej prezidentskej kampane. Na rozdiel od ostatných kandidátov nezískava väčšinu prostriedkov od veľkých donorov a korporácií, ale od malých prispievateľov a občanov. V nedeľu 16. decembra minulého roku sa mu za jediný deň podarilo vyzbierať viac ako 6 miliónov dolárov, čím ďaleko prevýšil svojich oveľa známejších a favorizovanejších republikánskych konkurentov. Na túto sumu sa mu za jeden deň poskladalo skoro 60 000 podporovateľov! Na porovnanie - v predchádzajúcich prezidentských voľbách vyzbieral za jeden deň najviac demokrat John Kerry - 5,7 milióna.

Ron Paul je v Spojených štátoch známym zástancom slobody a práv jednotlivca. Je členom amerického Kongresu s krátkymi prestávkami od roku 1974. Na post prezidenta Spojených štátov kandidoval už v roku 1988. Vo voľbách skončil na treťom mieste za republikánom Georgeom H. W. Bushom a demokratom Michaelom Dukakisom.

Ide o suverénne najpopulárnejšieho prezidentského kandidáta na internete, ktorého podporujú priaznivci z celého sveta. Aké sú dôvody "Revolúcie Rona Paula", ako svoju kampaň sám nazýva? Ron Paul sa hlási k ústavnej minimálnej vláde (je zástancom dramatického zníženia vládnych výdavkov a návratu k ústavným princípom), nízkym daniam, slobodnému trhu a návratu ku komoditným peniazom (zlatému štandardu). Pravidelne hlasuje skoro proti všetkým návrhom týkajúcich sa zvyšovania vládnych výdavkov, iniciatív alebo daní (vďaka čomu si vyslúžil prezývku "Dr. No").

Jeho tridsaťročné konzistentné hlasovanie viedlo jedného kongresmana k vyjadreniu, že "Ron Paul zosobňuje ideál občana - štátnika tak, ako si ho predstavovali Otcovia Zakladatelia (autori americkej ústavy). Nikdy sa nespreneveruje svojim princípom a nikdy nerobí kompromisy".

Kongresman Ron Paul je zástancom takej zahraničnej politiky, ktorá nezasahuje do suverenity iných štátov. Hlasoval proti rezolúcii o vojne v Iraku a naďalej kritizuje americkú prítomnosť v tejto krajine. Je proti zneužívaniu vojny proti teroru na úkor občianskych slobôd. V tejto súvislosti je tiež zaujímavé, že traja najväčší finanční podporovatelia kampane Rona Paula sú z americkej armády (U.S. Army), amerického námorníctva (U.S. Navy) a amerického letectva (U.S. Air Force). Ron Paul získal od armády dvakrát viac prostriedkov ako Clintonová a Obama dohromady a skoro trikrát viac ako súčasný hlavný republikánsky favorit John McCain, vojnový veterán a zástanca prítomnosti amerických vojsk v Iraku.

Občianske slobody obmedzujú aj vládne zásahy do trhových mechanizmov, proti ktorým Ron Paul vystupuje. Podporuje zrušenie dane z príjmu, väčšiny vládnych úradov a ako kritik inflačnej politiky aj Americkej centrálnej banky (Fed). Je zástancom decentralizácie systému zdravotnej starostlivosti. Sloganom jeho volebnej kampane do Kongresu v roku 2004 bolo: "Najlepší priateľ daňového poplatníka."

Jeho "princípmi slobody" sú: práva patria jednotlivcom, nie skupinám. Majetok majú vlastniť ľudia, nie vláda. Majú byť dovolené všetky dobrovoľné asociácie - ekonomické aj sociálne. Úlohou vlády v menovej politike má byť zachovanie integrity meny, nie podieľať sa na podvode jej znehodnocovania, ako sa to dnes deje v USA. Úlohou vlády má byť ochrana slobody, nie prerozdeľovanie bohatstva alebo garantovanie špeciálnych privilégií. Ľudia majú niesť zodpovednosť za svoje životy a konanie, nie vláda.

Keď bol Ron Paul v roku 2006 na pozvanie inštitútu INESS v Bratislave, iba začínal s prípravami na svoju prezidentskú kandidatúru. Doterajšie výsledky prevýšili jeho vtedajšie očakávania. Ron Paul je unikátnym príkladom politika, ktorý pri hlasovaní nerobí kompromisy so svojím presvedčením ani v prípade, že to neprospieva jeho momentálnej popularite, preto by si z neho mali brať príklad všetci politici, našich politických predstaviteľov nevynímajúc. "Najlepší priateľ daňového poplatníka" - teda bežného občana - si pozornosť určite zaslúži.

Richard Ďurana, INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz)