Aby bolo jasné: rolu ochrancov životného prostredia, či už štátnych alebo mimovládnych, rozhodne nemienim preceňovať. Za to, že Slovensko pri pohľade z lietadla vyzerá ako lesík uprostred poľa, nevďačíme ani práci lesníkov, ani nasadeniu udatných ochrancov prírody. Tieto profesie človek vynašiel, až keď začali viaznuť dodávky dreva, alebo keď sa od zahodenej cigarety zapálil les či po prudkej búrke vyliala rieka.
Slovenskú prírodu uchránil najmä členitý karpatský reliéf, vďaka ktorému sa ju jednoducho nevyplatilo radikálne odlesniť, husto osídliť alebo premeniť na intenzívne obrábané polia. V 20. storočí svoju rolu zohralo aj to, že centrálne riadené hospodárstvo nebolo ekonomicky a technologicky schopné "zvíťaziť nad prírodou" podľa predstáv ideológov. Nástup trhovej ekonomiky však situáciu dramaticky mení. Ešte za života našej generácie sa rozhodne o tom, či prírodná rozmanitosť našej krajiny pod tlakom priemyslu vymizne, alebo či dokážeme aj s pomocou skúsenejších susedov z EÚ "preskočiť" rovno do postindustriálnej doby, šetriacej krajinu, suroviny a energiu.
V rozvinutejších krajinách -- rozumej v krajinách, ktoré zistili, že ničenie prírody sa už nevypláca -- zohráva v tomto civilizačnom konflikte štátna ochrana prírody rolu plnohodnotnej protiváhy ekonomickým záujmom poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy.
U nás mala štátna ochrana prírody dosiaľ skôr charakter odbornej organizácie, ktorá na rozdiel od ekonomických rezortov nebola tvorcom diania, "motorom", ale len jeho pripomienkovačom, korektorom, "brzdou". Dokonca aj na území národných parkov a najprísnejších prírodných rezervácií -- na rozdiel od okolitých štátov, kde je štátna ochrana prírody plnoprávnym správcom zvereného územia -- bola slovenská štátna ochrana prírody len v pozícii akéhosi trpeného nájomníka. Napriek týmto obmedzeniam občas dokázali pracovníci rezortu životného prostredia ak aj nie zabrániť realizácii nebezpečných projektov, tak ich aspoň skorigovať.
V priebehu roku 2007 sme však boli svedkami rýchlej a systematickej likvidácie "ochranného brzdového systému". Rezort životného prostredia bol po parlamentných voľbách ovládnutý politickými výsadkármi rezortu pôdohospodárstva, developerskej loby a ľuďmi vplyvu z oblasti cestovného ruchu. Pokúsme sa zmapovať -- aspoň vo veľkom rozlíšení -- kľúčové kroky tohto likvidačného procesu.
Začalo sa to v parlamente
Ešte v júli 2006 nová vládna koalícia zrušila samostatný výbor pre životné prostredie tým, že ho zlúčila s výborom pre pôdohospodárstvo. Dôvod? Vraj úsporné opatrenia, hoci počet parlamentných výborov ani po tomto opatrení neklesol.
Ministrom sa stal nevýrazný Jaroslav Izák (SNS). Najvypuklejšie sa jeho pasivita prejavila v apríli 2007, počas pokusu o ťažbu dreva v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina. Kým minister pôdohospodárstva Jureňa reagoval prakticky okamžite, minister životného prostredia sa v médiách objavil až po dvoch týždňoch. Pod oknami kancelárie mu demonštrovali ochrancovia prírody, ale on radšej vyzýval pri príležitosti Dňa Zeme zhasnúť na hodinu žiarovky.
Najkontroverznejšia bola nominácia Dušana Muňku (Smer - SD) na post štátneho tajomníka. Tento formálne druhý muž rezortu životného prostredia hovorí o európskej sieti chránených území NATURA 2000 ako o "bariére, ktorú treba prelomiť" a prevádzkovateľom lanoviek a vlekov sľúbil "prehodnotenie" ich rozlohy -- redukciu o dve tretiny súčasných plôch. Podobný osobnostný profil nájdeme u viacerých novodosadených kádrov -- napríklad riaditeľom sekcie ochrany prírody a krajiny sa stal Stanislav Klaučo, autor lyžiarskeho sprievodcu, detailne opisujúceho aj skialpinistické trasy v národných parkoch, v ktorých platí zákaz vysokohorského lyžovania...
Čistky či reštrukturalizácia
Ak štátna ochrana prírody v minulosti niečo významnejšie dosiahla, vždy to bolo zásluhou osobnej statočnosti konkrétnych odborných pracovníkov a riaditeľov chránených území, ktorí ich dokázali "podržať". Vo februári 2007 však pod taktovkou generálneho riaditeľa štátnej ochrany prírody Jána Mizeráka prebehla reštrukturalizácia, ktorá túto organizáciu silne centralizovala, vytvorila podmienky na politické ovplyvňovanie odborných stanovísk a súčasne sa zbavila nepohodlných pracovníkov, od riaditeľov národných parkov až po strážcov.
Príznačným je fakt, že až 182 pracovníkov štátnej ochrany prírody podpísalo otvorený list ministrovi, v ktorom upozorňujú, že Mizerákovo vedenie nerešpektuje názory odborných pracovníkov a účelovo mení odborné stanoviská správ chránených území, čím táto organizácia prakticky stráca zmysel. Podobne aj v Slovenskej inšpekcii životného prostredia najprv vedenie odňalo vyšetrovanie legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline košickej pobočke, presunulo vyšetrovanie do Žiliny a nepohodlná inšpektorka Magda Vodzinská bola koncom roka "odídená".
Vojna s mimovládkami
Vzťahy rezortu k mimovládnym organizáciám nikdy neboli horšie. Keď proti krokom nového vedenia rezortu prišli prvé protesty mimovládnych ochranárov, štátny tajomník Jaroslav Jaduš najprv oprášil rétoriku "kto ich platí, komu slúžia?", Takéto otázky vyznievali kuriózne zvlášť po tom, ako parlament zrušil možnosť občanov venovať 2 percentá z dane na činnosť environmentálnych mimovládnych organizácií. Po tom, ako zástupca Ekofóra v konkurzných komisiách spochybnil proces odstraňovania nepohodlných riaditeľov chránených území, ministerstvo vypovedalo 9 rokov starú zmluvu s touto najväčšou sieťou environmentálnych mimovládnych organizácií. Ministerstvo si nakoniec našlo lepších zástupcov tretieho sektora: na novembrovú konferenciu o európskej sieti chránených území NATURA 2000 nepozvalo Slovenskú ornitologickú spoločnosť, ani žiadnu inú organizáciu zo siete Ekofórum, ale radšej rokovalo s poľovníckymi, rybárskymi a lyžiarskymi spolkami.
Legislatívna kastrácia
Slovenská environmentálna legislatíva v priebehu roka 2007 prešla doslova procesom kastrácie. Novela lesného zákona umožňuje nekontrolované zvyšovanie ťažby dreva a obmedzuje slobodný prechod lesmi včítane hospodárskych lesov. Novela zákona o ochrane prírody vyšachovala štátnu ochranu prírody zo všetkých území, kde platí lesný hospodársky plán -- inými slovami, lesníci už nebudú potrebovať od ochrany prírody udelenie súhlasu ani na zásahy do prírodných rezervácií.
Nelegálnym obchodníkom s chránenými druhmi zvierat zase príde vhod novela zákona CITES. V rozpore s medzinárodnými záväzkami bolo zrušené účastníctvo mimovládnych organizácií v konaniach -- napríklad výrubových alebo v konaniach o odstreloch chránených živočíchov. Definitívne by s týmito nepohodlnými organizáciami urobil poriadok protiústavný návrh nového spolkového zákona z dielne ministerstva vnútra. Podľa tohto zákona bude spolkom povolená iba činnosť v prospech vlastných členov, čo by pre združenia ochrancov prírody znamenalo prakticky zákaz činnosti.
Nová éra
Na začiatku roka to bolo informačné embargo, ktoré pod hrozbou sankcií za porušenie pracovnej disciplíny povoľovalo informovať médiá o prebiehajúcej reštrukturalizácii iba generálnemu riaditeľovi a hovorcovi. Predstavitelia rezortu sa prestali zúčastňovať na mediálnych dialógoch s názorovými oponentmi a radšej začali investovať do jednostranných propagandistických výstupov a platenej inzercie. Ukážkovou bola relácia o lykožrútovi v STV, ktorú ministerstvo zaplatilo z environmentálneho fondu a niesla sa plne v duchu nového hesla: "Chránime prírodu pre ľudí, nie pred ľuďmi." Čo síce znie páčivo, ale v praxi to znamená, že by sme mali z daní a eurofondov financovať ochranu neprirodzene vysokého zastúpenia smreka pred lykožrútom smrekovým, ochranu prikrmovaných jeleňov pred vlkmi a medveďmi, ochranu vysádzaných rýb pred kormoránmi. Podľa predstáv našich politikov by sme už v roku 2008 asi nemali až tak chrániť prírodu pred neprimeranými ľudskými zásahmi, ako skôr pred ňou samou. Neúcta a násilie našich politikov a lobistov voči prírode však nutne smerujú k neúcte a násiliu voči ľuďom.
Juraj Smatana, Klub Strážov -- člen siete EKOFÓRUM