Minister financií Ján Počiatek má svoj druhý štátny rozpočet za sebou. Je spokojný a návrh, ktorý mu odobril parlament, označil za ten najlepší, aký kedy Slovensko malo.
Faktom je, že schodok je skutočne úspechom, ostatok už možno skôr považovať za buď prehnané sebavedomie ministra, alebo marketingový ťah na úrovni "tento prací prášok vyperie dočista dočista".
Je totiž otázne, čo je na rozpočte na rok 2008 také fantastické. Počiatkov predchodca Ivan Mikloš, ktorého často označovali za prehnane sebavedomého až arogantného, podobné vyhlásenia do éteru nepúšťal. Ján Počiatek tak neurobil prvýkrát, zabudol však povedať, prečo je ten jeho "prací prášok" o toľko lepší než tie ostatné.
Ján Počiatek zdedil ekonomiku v stave, keď rastie rekordným tempom a analytici sa zhodujú, že toto obdobie by sa dalo využiť na ešte radikálnejšie zníženie schodku, než predpokladá vládny návrh.
Svojho času niekto povedal, že Vladimíra Mečiara by v druhom kole prezidentských volieb porazilo aj vrece zemiakov. Podobne ani Počiatkov schodok štátneho rozpočtu nie je žiadnym heroickým výkonom, ak si uvedomíme, v akom stave je ekonomika, a že tá dosahuje medziročne rasty blížiace sa k desiatim percentám. Súčasná vláda pritom základy tohto ekonomického rastu nepoložila a stále žije hlavne z toho, čo zdedila. Otázne je, čo urobila vláda Roberta Fica pre to, aby tento rast udržala a čo pre to spraví rozpočet, ktorý Ján Počiatek označil za najlepší v dejinách.
Z tohto hľadiska by sa mala hodnotiť jeho dokonalosť a to, či je schválený návrh skutočne taký dobrý, že si žiaden z pozmeňujúcich návrhov opozície nezaslúžil, aby ho vládna trojka podporila. Či je rozpočet skutočne taký dobrý, že nemohol prejsť jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Ján Počiatek skutočne uspel v tom, že peniaze, ktoré štát zarobí, sa bezmyšlienkovite nerozhádžu. Vláda mohla podľahnúť pokušeniu a pripraviť občanom o oveľa viac vianočných darčekov, než im v rozpočte dala. To je nespochybniteľné plus. Na druhej strane však neostalo na výraznejšiu podporu vedy a vzdelávania a reči o napĺňaní Lisabonskej stratégie a budovaní vzdelanostnej ekonomiky tak zostávajú ak už nie iba na papieri, tak prinajmenej v tieni miliárd, ktoré išli na agrodotácie.
Rozpočet totiž peniaze stále prejedá, pričom na investície do budúcna už veľa neostáva. Tomu, že vzdelanosti pomôže iba to, že vláda znížila DPH na knihy, asi neverí ani samotné ministerstvo financií. Rozpočet je o kompromisoch medzi politickými požiadavkami, pragmatizmom a snahou o prijatie eura. Nie je to málo, no najlepší rozpočet to z neho ešte nerobí.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia, lukas.pardubsky@hnonline