Vývoj je to pozoruhodný - najprv nám pán premiér povedal, že v rozhlasovej a televíznej rade by mali byť ľudia, ktorí budú obhajovať "naše názory" (t. j. názory jeho a jemu blízkych). A aby sa tak predseda vlády necítil sám, podporil ho aj pán prezident, hovoriac, že vláda a parlament by mali mať svoje médiá, aby "tí, ktorí zodpovedajú za chod štátu, mohli reagovať na nie vždy objektívnu kritiku a polopravdy". A tak je to už len otázka času, kedy
do Rady STV a Rozhlasovej rady poslanci na najbližšej riadnej schôdzi zvolia ľudí s názormi blízkymi tejto koalícii. A potom sa stane, čo sa má stať - vláda bude mať k dispozícii v blízkom čase dve verejnoprávne médiá, hoci jedno jej je už dnes také blízke, že možno hovoriť o dotyku či priam vedení za ruku...
A potom predložil Marek Maďarič taký tlačový zákon, ktorý umožní dotknutým občanom a podnikateľom a celebritám a podsvetiu, aby na rovnakom mieste a v rovnakom rozsahu bola uverejnená ich odpoveď na informácie, "ktoré by sa mohli dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť". A to bez ohľadu na to
či budú tie informácie pravdivé, a bez ohľadu na to, že európske rezolúcie týkajúce sa práva na odpoveď jednoznačne stanovujú, že má ísť o korekciu informácie nepravdivej či takej, ktorá sa netýka štátu a verejných orgánov. Právo na odpoveď podľa Maďariča je teda tiež len otázkou času - lebo na najbližšej riadnej schôdzi NR SR je tlačový zákon zaradený.
A potom prišiel Dušan Čaplovič a zabodoval hneď viackrát - najprv konštatovaním, že o tom, čo sa uverejní, nerozhodujú novinári, ale majitelia médií, ktorí ovládajú redakcie. (Akoby vplyv na smerovanie podniku nezávisel od majiteľov nikde inde - pritom je zjavné, že redakcie si hľadajú blízkych novinárov a novinári si hľadajú blízke redakcie, preto budete darmo hľadať Štulajtera v Extra S a Kapustu v denníku Sme.) Po druhé pocitom, akoby sa médiá vracali pred rok 1989, čo si vychutnal každý, kto sa usiloval v lete 1989 písať o predsedovi strany a vlády tak, ako sa píše dnes napríklad o Robertovi Ficovi či Mikulášovi Dzurindovi pred dvoma rokmi. A po tretie konštatovaním, že "v novinách pracuje hocikto, pre mňa je partnerom len ten novinár, ktorý vyštudoval žurnalistiku" (napríklad na včerajšej výrobnej porade HN by partnerom Dušana Čaploviča boli len dvaja zúčastnení, ôsmim by na otázku zrejme neodpovedal). Pri tomto nasadenom tempe medzi nápadom a jeho realizáciou znie otázka - čo bude nasledovať? Previerky?
Róbert Kotian, komentátor HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.