Druhý pilier s blížiacim sa termínom možnosti vystúpenia z neho zažíva ďalší útok. Informácie o zrušení či obmedzení podmienok dedenia v 2. pilieri znamenajú obrovský zásah do tohto systému, kde jednou z príčin, prečo sa občania rozhodli do systému vstúpiť, je práve možnosť dedenia. Je zarážajúce, že práve ministerstvo, ktoré má v názve sociálne, chce odoprieť financie pozostalým v takej vážnej sociálnej situácii, keď rodina stratí niekedy jediný zdroj príjmu a musí sa s bolestnou situáciou vyrovnávať, žiaľ, v tej chvíli aj finančne.
Nanešťastie takéto a podobné informácie a vyhlásenia zneisťujú všetkých zúčastnených sporiteľov v II. pilieri , ktorí sa väčšinou v danej téme orientujú málo aj vzhľadom na to, že je to téma stále čerstvá, nová, bez dlhšej histórie. A možno aj práve o to ide. Výklad aj toho najhlúpejšieho činu z úst jeho vykonávateľa môže vyznieť ako prínosná, pozitívna vec pre tých, ktorí nepoznajú alebo neuvažujú o celom pozadí v súvislostiach.
Kedysi som dostal od jedného priateľa radu: "Ak niekto niečo hovorí, zamysli sa nad tým, prečo to hovorí."
Peniaze v 2. pilieri sú, aj keď zákonom regulované, predovšetkým súkromnými peniazmi konkrétnych vlastníkov. Účel sporenia v ňom má jasný cieľ - zabezpečiť jeho majiteľa na dôchodku. Jeho smrťou tento cieľ stráca význam. Odloženie týchto zdrojov na dôchodky (či do dôchodkového veku) niekoho iného, čiže pozostalých, potom nemá žiadnu logiku, pokiaľ však dôvodom nie je skôr niečo iné. Ako napr. znechutenie občanov a ich motivácia na to, aby zo systému vystúpili, a tak vyžehlili problém s rastúcim deficitom prvého piliera.
Státisíce občanov riešia zabezpečenie svojich záväzkov, ktorými sú práve ich vlastná rodina, komerčným životným poistením, ktoré má v prípade smrti zachovať v nejakej miere životnú úroveň pozostalých, má pomôcť napr. pri štúdiu detí, zaplatiť úver na vlastnú strechu nad hlavou, ktorou aj ručia v banke, a pod. Z vlastnej skúsenosti viem, že naozaj optimálne zabezpečenie v takejto podobe je pre bežných občanov finančne ťažké.
Druhý pilier vytvára okrem iného aj takýto sekundárny efekt, ktorý by sa nepochopiteľne navrhovaným obmedzením dedenia stratil. Ak sa toto opatrenie nebodaj podarí, možno druhým krokom zo strany ministerstva by mohol byť návrh na odloženie dedenia do dôchodkového veku pozostalých, peňazí z doplnkového dôchodkového sporenia, peňazí na účtoch v banke, vkladných knižiek, potom podielových fondov, akcií atď.
Jasným problémom Sociálnej poisťovne, a teda tejto vlády, je, že vzhľadom na sporenie prispievateľov na vlastné účty v DSS, ktorých počet prekonal aj tie najoptimistickejšie (najpesimistickejšie?) očakávania, chýbajú jej peniaze na vyplácanie súčasných dôchodkov. Jasné je aj to, že o dvadsať alebo tridsať rokov dnešná vládna garnitúra už nebude zodpovedať za to, koľko a hlavne z čoho sa budú dôchodky od štátu vyplácať.
Potom sa už len opýtajme - kto a prečo hovorí to, čo hovorí?
Stanislav Jendrišák, finančný poradca, klient 2. piliera.