Aj keď v histórii zostane moment zavedenia eura navždy spojený s vládou Roberta Fica, ktorá urobila veľa, nespochybniteľný podiel na tom, že slovenskú korunu strieda spoločná európska mena, má aj predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Spustila tak potrebné reformy, ktoré naštartovali ekonomiku. Výkonnejšia ekonomika pomohla splniť dôležité maastrichtské kritériá, bez čoho je vstup do eurozóny nemožný. Posilnila sa koruna a tak euro meníme len o pár halierov nad magickou hranicou 30 korún.
Akú váhu majú tieto zásluhy, je, samozrejme, vec názoru, jedno však treba Dzurindovej vláde a jej ministrovi financií Ivanovi Miklošovi uznať: Nech bola ich motivácia akákoľvek, s termínom 1. január 2009 na zavedenia eura sa "trafili" presne.
Investori a Európa si Slovensko začali viac všímať a koruna citlivo reagovala na domáce dianie a oficiálne vyjadrenia v súvislosti s eurom. Ukázalo sa to aj v roku 2006 po voľbách. Na výsledky volieb a koalíciu Smer-SD - SNS - ĽS-HZDS reagovala koruna prudkým oslabením. Národná banka Slovenska musela v záujme stabilizácie kurzu masívne intervenovať na obranu koruny. V júni a júli celkovo predala viac ako tri miliardy eur, čo predstavovalo historicky najsilnejšie intervencie v prospech koruny. Kurz meny stabilizoval až jednoznačný záväzok vlády, že dodrží pôvodný termín vstupu do Európskej menovej únie v januári 2009.
Nasledujúce mesiace ukázali, že to bolo správne rozhodnutie. Koruna sa výrazne posilňovala, svetová finančná kríza s ňou tak "nezamávala a nemáva" ako s okolitými menami, ktoré ju dovtedy ťahali so sebou. Euro nám dalo ochranné krídla. Aj pohľad do budúcnosti ukazuje, že to bolo správne rozhodnutie a nemohli sme si zvoliť vhodnejší termín.
Bibiána Gunišová, vedúca ekonomického oddelenia