Nebezpečný vírus na chodbách ECB (komentár)

Radikálna fiškálna diéta naordinovaná odborníkmi na hyperinfláciu začína prinášať svoje ovocie. HDP začína klesať už takmer v každej krajine eurozóny, nezamestnanosť rastie a dlhy naďalej rastú.

Napriek tomu sme si v posledných týždňoch mohli všimnúť radikálnu zmenu v postoji ECB. Zatiaľ čo po nástupe Mario Draghi agresívne znižoval sadzby na každom zasadnutí ECB, pričom začiatkom roka HDP v Európe ešte rástlo. Aktuálne napriek poklesu HDP o 0,2 percenta v eurozóne ECB odmietla na posledných dvoch svojich zasadnutiach zmeny v sadzbe prijať.

ECB sa tvári, že na riešenie súčasných problémov stačí likvidita 1000 miliárd, ktoré poskytla bankám v úvode roka na refinancovanie dlhopisov štátov. Banky si vtedy mohli v takmer neobmedzenom objeme refinancovať v ECB za jedno percento ročne na 3 roky štátne dlhopisy, ktoré mali na svojich krízou zdecimovaných knihách (viac tu).

Kupóny na dlhopisoch boli v danom okamihu vyššie, išlo tak vlastne o dar, ktorý mal kompenzovať straty z gréckych dlhopisov. Preto väčšina bánk aj s dobrovoľným znížením gréckeho dlhu pravdepodobne súhlasila. Šéf Deutschce Bank Jozef Ackermann, ktorý celú operáciu so súkromným bankovým sektorom zobchodoval, svoje slovo dodržal.

A tak podobne ako svojho času pán Jean-Claude Trichet ani Mario Draghi neodolal silne nákazlivému vírusu syndrómu neznižovania sadzieb na úrovne blízkym tým určeným Fedom pre americký dolár. Týmto krokom ECB nezmyselne tlači euro k 1,3 napriek tomu, že pri sadzbách podobných ako v USA by kurz bol niekde okolo 1,1 až 1,15.

Aktuálne Japonsko, Čína, Nemecko riešia nedostatok vnútorného dopytu exportom. K tomu si ešte pomáhajú umelým oslabovaním svojich mien a to tak, že obchodné prebytky nechávajú v mene kupujúceho a kupujú jeho štátny dlh. Pritom však riskujú, že sa suverénna krajina ako USA pokúsi o jemne inflačný uník z dlhov.

Majú právo USA jemne znehodnotiť úspory týchto štátov, ak boli vyprodukované aj vďaka dumpingu svojich mien? Dokonca sa inflačné znehodnotenie javí ako jediná možná ochrana do budúcna. Nemecku sa podarilo pribaliť si k svojmu dynamickému priemyslu aj stredomorské PIGS, ktoré znervózňujú svet a oslabujú menu euro. A nemecki exportéri profitujú. Ceny akcií Volkswagenu, SAPu či Henkelu su toho jasným dôkazom.

A tak aj keď ECB v posledných týždňoch pravdepodobne dostala stopku na znižovanie sadzieb, skôr či neskôr sadzby k nule podobne ako je to v Japonsku či USA bude musieť znížiť. Čoraz hlasnejšie príznaky recesie v EÚ ju k tomu totiž prinútia možno už v úvode budúceho roka.

ECB a Wall Street sa podarilo toto leto nečinnosťou oddialiť pokles eura pod 200-mesačný priemer 1,2043, na rozdiel od roku v 1997. Päťdesiat- a 100- mesačný priemer by však vzhľadom na ekonomickú situáciu v EÚ mal byť už neprekonateľným rezistom. Opak by sa mohol stať iba za predpokladu, že symptómy nebezpečného vírusu na chodbách ECB sa ešte naplno neprejavili...