02.06.2011, 00:03

Sme len na začiatku dlhovej krízy

Dlhová kríza ešte neskončila, sme len na začiatku, tvrdí Juraj Karpiš z Iness.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Čo vyvolá vo všeobecnosti zadlžovanie krajiny?
Dlh krajiny rastie, ak verejné výdavky nezodpovedajú príjmom, čiže ak krajina hospodári s deficitom verejných financií.

Ako sa z toho vie krajina dostať, čo sú možné riešenia?
Buď dlh splatí z prebytkov hospodárenia verejných financií, alebo z "dlhu vyrastie" rýchlejším rastom hrubého domáceho produktu.

Aký je hlavný rozdiel v dlhu Japonska a Grécka?
Veľkosť a konkurencieschopnosť ekonomiky, od ktorej je odvodená dôvera investorov, že dlh krajiny ešte nedosahuje neudržateľnú úroveň.

Má krajina po bankrote šancu získať dôveru finančných trhov?
Po bankrote trvá určitý čas, kým krajina opäť získa dôveru trhov (napr. Rusko po roku 1998). Tento časový interval závisí od podniknutých stabilizačných opatrení, politickej stability a perspektív pre ekonomiku danej krajiny.

Dá sa povedať, ktorá z krajín- Grécko, Japonsko, USA určite svoj dlh zvládne?
Nedá. Závisí to totiž od subjektívneho vnímania investorov, ktorí ich dlh nakupujú.

Hrozí podľa vás v najbližších 10 rokoch ďalšia kríza?
Dlhová kríza podľa môjho názoru ešte neskončila, sme len na začiatku. Najbližšie roky ukážu, či budú súčasné dlhové zaťaženie schopné uniesť tak obrovské ekonomiky ako je Japonsko alebo USA.

Juraja Karpiša, spoluzakladateľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Juraj Karpiš

analytik INESS