Kríza môže Slovensku pomôcť (komentár dňa)

S každým novým dňom krízy je zrejmé, že svet už nikdy nebude taký ako predtým. Po dekádach neobmedzeného ekonomického rastu, poháňaného stále sa zvyšujúcim dlhom, sme sa dostali na križovatku, na ktorej sa politici rozhodujú, akú cestu si vyberieme. Celkový dlh, začítaný cez dlh štátov, domácností, firiem a finančných inštitúcií, dosahuje v západných krajinách viac ako 300% HDP. Svet prestal byť schopný tento dlh splácať a začala konečná fáza dlhového supercyklu – oddlžovanie.

Centrálne banky počas septembra ukázali, že oddlžovanie (znižovanie dlhu) budú riešiť tlačením peňazí, čiže infláciou. Hlavným cieľom neobmedzených nákupov amerických dlhopisov (QE3+) ako aj dlhopisov európskych periférnych krajín (OMT) je vytvoriť vyšší nominálny ekonomický rast ako sú úrokové sadzby. Reálna hodnota dlhu tak bude klesať. Je to asi jediný liek na to, aby svet neprešiel od bankrotov k sociálnym nepokojom a vojnám.

Najbližšie roky preto budú patriť nulovým úrokovým sadzbám, zvyšujúcej sa inflácii a nižším reálnym príjmom. Zadlžené subjekty budú musieť šetriť, a tými sú hlavne západné ekonomiky. História ukazuje, že krajiny, ktoré sa dostali do veľkých dlhových problémov po svojich stratených dekádach stratili aj svoj vplyv. A zdá sa, že práve tento osud postihne aj krajiny západnej Európy. Prosperita Európy tak o 10 rokov bude len sotva vyššia ako v súčasnosti. Za nadmerné dlhy sa často platí oveľa viac, ako si dlžník pôvodne myslel, keď si v opojení ilúzií prosperity svoj úver bral.

No na druhej sú štáty, ktoré majú dlh veľmi nízky. A práve Slovensko je krajinou, ktorá má najnižší celkový dlh v celej eurozóne. Na rozdiel od západnej Európy platí, že Slovensko nemusí svoj celkový dlh znižovať, keďže ten dosahuje dlhodobo udržateľné úrovne. Patríme ku krajinám, ktoré majú dobrú dlhodobú perspektívu. Životná úroveň na Slovensku nebude musieť v porovnaní so západnou Európou klesať. Naopak, môže rásť.

Rast životnej úrovne Slovenska však nie je samozrejmý. V rukách ho má štát. A napriek tomu, že máme dobrú východiskovú pozíciu, môžeme ju chybnou hospodárskou politikou rýchlo stratiť. A posledné roky ukazujú, že zvolená cesta nie je najlepšia. Prioritou štátu sa stalo zvyšovanie zamestnanosti na základe zahraničných investícií. Slovensko sa stalo fabrikou západu. V čase globálneho ekonomického rastu to bola úspešná stratégia.

Produkovali sme tovary, najmä autá, pre západné trhy. No s tým ako prišla kríza a obyvatelia západu začali šetriť, naša výroba prestala byť atraktívna. HDP Slovenska, závislého od západnej Európy, pocítilo problémy. Navyše zdá sa, že tieto problémy nekončia – západná Európa môže byť v kríze dekádu a naše fabriky to budú cítiť rovnako dlho. Slovenským politikom tak orientácia na medzinárodné investície len sotva vyšla. Navyše priame podpory a daňové úľavy zahraničným firmám znamenajú, že nakoniec môžeme byť chudobnejší ako na začiatku.

Jediným spôsobom, ako môžeme z krízy získať, je začať sa sústrediť na podporu vlastnej ekonomiky –produkcie a spotreby vlastného obyvateľstva a firiem. Západná Európa bude musieť šetriť, no Európa východná má dlh nízky a môže ho zvyšovať. Trhový potenciál leží práve tu. Na to však potrebujeme prebudiť podnikateľského ducha. No vypustiť Džina z fľaše nebude také jednoduché, keďže ten je spútaný obrovským odvodovo-daňovým zaťažením. Podnikanie sa stalo bojom so štátom miesto toho, aby bolo tvorcom hodnôt. S takouto politikou sa budeme ešte dlho motať na chvoste Európy.