Súčasná dlhová kríza má svoje korene aj vo fiškálnej nezodpovednosti politikov v problematických krajinách eurozóny. Tí v honbe za znovuzvolením či za uspokojením záujmov rôznych ekonomických skupín často nedbajú na základné ekonomické pravidlá a výsledkom je prehnaná fiškálna expanzia vedúca po rokoch k nadmernému zadlženiu vlád. Preto je dobre, ak určité fiškálne pravidlá zúžia priestor politikom na rozpočtové excesy. Pozitívne vnímame dohodu koalície s opozíciou na základných kontúrach pripravovaného ústavného zákona o fiškálnej zodpovednosti. Ide o vcelku ojedinelý jav na slovenskej politickej scéne, keď sa v záujme prijatia dôležitého ekonomického zákona našla zhoda naprieč politickým spektrom. Podľa návrhu zákona by dlhovým stropom mala byť hranica 60 percent HDP, tá sa však postupne bude znižovať až na úroveň 50 percent HDP. Dôležitá je aj zhoda na ustanovení nezávislej fiškálnej rady, ktorá by mala dohliadať na fiškálnu politiku vlády. Pokiaľ sa skutočne podarí tento ústavný zákon prijať, priestor na možné fiškálne excesy budúcich vlád sa podstatne zúži, čo si určite všimnú aj zahraniční investori. Výsledkom pravdepodobne bude precenenie rizika krajiny a následne menej nákladná dlhová služba. Ide o príklad, keď kooperatívne správanie na politickej scéne má za následok okamžité ekonomické výhody pre krajinu. Dúfajme, že v budúcnosti bude takýchto príkladov na slovenskej politickej scéne viac.
Hlavný ekonóm, UniCredit Bank Slovakia