21.02.2013, 00:10

Problém Španielska si odnesú Nemci (komentár)

Nemecko by sa malo o španielsku nezamestnanosť zaujímať. Môže ho vyjsť draho.

Angela Merkelová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Väčšina medzinárodných finančných kríz, ktoré vypukli počas posledných 200 rokov, bola výsledkom napätia vyvolaného recykláciou kapitálu z krajín s vysokými úsporami do krajín s úsporami nízkymi. Súčasná európska kríza je toho ukážkovým príkladom. Takmer desať rokov prúdil kapitál zo štátov s vysokými úsporami, ako je Nemecko, do štátov typu Španielska, kde boli úspory nízke. Výsledné nahromadenie dlhu vytvorilo vlastné prekážky a európska ekonomika je teraz nútená nájsť novú rovnováhu.

Ak k tomuto vyvažovaniu dôjde iba v Španielsku a ďalších krajinách s nízkymi úsporami, potom musí byť výsledkom oveľa vyššia nezamestnanosť, ako pred 80 rokmi varoval John Maynard Keynes. Odpoveď na otázku, či táto nezamestnanosť zostane obmedzená na krajiny ako Španielsko, alebo či sa nakoniec rozšíri aj do štátov ako Nemecko, závisí na tom, či sa prvýkrát menovaná krajina zotrvá v eurozóne. Hoci sa zdá, že relatívne postavenie Nemecka a Španielska v oblasti úspor potvrdzuje kultúrne stereotypy, majú národné miery úspor s kultúrnymi rysmi pramálo spoločného. Namiesto toho do značnej miery odrážajú domáce i medzinárodné politické prístupy, ktoré určujú mieru spotreby domácností. Celková miera spotreby danej krajiny a miera jej úspor sú, samozrejme, dve strany tej istej mince. Okrem demografického zloženia, ktoré sa menia pomaly, vysvetľujú rozdiely v miere spotreby medzi jednotlivými krajinami tri hlavné faktory.

Prvým a najvýznamnejším faktorom je podiel národného dôchodku, ktorý domácnosti držia. V krajinách, ako sú Spojené štáty, kde si domácnosti ponechávajú veľký podiel toho, čo vyrábajú, bývajú miery spotreby v pomere k HDP vysoké. Naopak v krajinách, ako sú Čína a Nemecko, kde si neprimerane vysoký podiel ponechávajú firmy a vláda, môže byť miera spotreby domácností zodpovedajúcim spôsobom nízka. Druhým faktorom je nerovnosť príjmov. Ako ľudia bohatnú, rastie ich spotreba pomalšie ako ich bohatstvo. So zvyšujúcou sa nerovností miera spotreby zvyčajne klesá a miera úspor obvykle stúpa. A konečne je tu ochota domácností požičiavať si na zvýšenie spotreby, ktorú zvyčajne ťahá vnímanie trendov v bohatstve domácností. Keď napríklad v Španielsku pred rokom 2008 prudko vzrástla hodnota akcií, dlhopisov a nehnuteľností, využili Španieli svoje väčšie bohatstvo na to, aby si požičiavali na zvýšenie spotreby.

Angela Merkelová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Najväčšiu záťaž spojenú s vzostupom nezamestnanosti v Španielsku by nieslo práve Nemecko.

Tento obrázok však nie je úplný. Mieru spotreby môže ťahať aj zahraničná politika ovplyvňujúca vyššie spomínané tri faktory. Napríklad dohoda uzavretá koncom 90. rokov medzi nemeckou vládou, firmami a odbormi, ktorej cieľom bolo zvýšenie domácej zamestnanosti obmedzením podielu miezd na HDP, automaticky vyhnala mieru úspor v krajine nahor. Veľké obchodné deficity Nemecka v dekáde pred rokom 2000 sa následne zmenili vo vysoké prebytky, ktorých protiváhou sa stali zodpovedajúce deficity v krajinách ako Španielsko.

A keď potom španielsky sektor obchodovateľného tovaru zaznamenal v dôsledku nemeckej expanzie kontrakciu, mohla krajina reagovať jedným z iba troch spôsobov. Po prvé, Španielsko mohlo odmietnuť obchodné deficity akceptovať, a to zavedením protekcionistických opatrení alebo devalváciou meny. Po druhé, mohlo nadmerné nemecké úspory absorbovať tým, že dopustí zvýšenie nezamestnanosti, pretože miestni výrobcovia začnú prepúšťať (rastúca nezamestnanosť totiž stláča mieru úspor). A konečne si mohli Španieli nadmerné nemecké úspory požičať, a zvýšiť tak spotrebu a investície. Prvú možnosť si Španielsko, samozrejme, nemohlo právoplatne vybrať vzhľadom k svojmu členstvu v EÚ a eurozóne a ku druhej možnosti sa logicky stavalo zdráhavo. Teraz ostáva len tretia možnosť. Španieli si pred krízou začali masívne požičiavať, aby zvýšili spotrebu aj investície, pričom veľká časť investícií putovala do nehospodárnych realitných a projektov infraštruktúry. To pokračovalo až do rokov 2007-2008, kedy sa úroveň španielskeho dlhu stala neudržateľnou. Kým však Nemecko neabsorbuje svoje nadmerné úspory a neumožní žiaduci vzostup španielskych úspor, ponúkajú sa Španielsku stále tie isté možnosti. A pretože požičiavanie už nie je možné, musí Španielsko buď zasiahnuť do obchodného sektora - čo znamená opustiť eurozónu - alebo sa zmieriť s mnohými ďalšími rokmi vysokej nezamestnanosti, kým sa mzdy neznížia do takej miery, aby vytvorili ekvivalent znehodnoteniu meny.

Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:

Investori odmietajú rotovať

S&P posunul päťročné maximá

Dôvera nemeckých investorov sa zlepšila

Tento aspekt je kľúčový. Krajiny s nízkymi úsporami nemôžu ľahko upraviť svoju politiku, pokiaľ nedôjde k zodpovedajúcej úprave v krajinách s vysokými úsporami, pretože ich nízku mieru úspor mohli spôsobiť vysoké úspory v zahraničí. Úspory a investície musia byť koniec koncov v globálnej rovnováhe, a ak politické pokrivenie v niektorej krajine spôsobí, že tam úspory rastú rýchlejšie ako investície, potom inde na svete musí prebiehať opačný proces. Miery úspor v Španielsku a ďalších deficitných krajinách v Európe inými slovami museli klesnúť, akonáhle politické pokrivenie vyhnalo nahor mieru úspor v Nemecku. Teoreticky mohli nadmerné nemecké úspory Európu opustiť, ale vzhľadom k vysokým úsporám v Ázii, ktoré tiež musel niekto absorbovať, predovšetkým USA, a vzhľadom k obmedzeniam v dôsledku existencie eura bolo takmer zákonité, že nadmerné nemecké úspory poputujú do iných európskych štátov.

Nemecko by sa malo o španielske problémy s úpravou svojej politiky zaujímať, pretože výsledný vzostup nezamestnanosti v Európe bude absorbovať prevažne Španielsko, ak španielska vláda neurýchli proces úpravy odchodom z eurozóny a devalváciou. V takom prípade by najväčšiu záťaž spojenú s vzostupom nezamestnanosti nieslo práve Nemecko. Na tom by nemalo byť nič prekvapivé. Akonáhle deficitné krajiny prijmú agresívne opatrenia, medzinárodné krízy spôsobené nerovnováhou v obchodnom a kapitálovom toku zvyčajne najviac postihnú štáty s obchodným prebytkom. A s rastom politického napätia v krajinách s nízkymi úsporami rastie aj riziko, že tieto krajiny opustia euro, čo ďalej zvýši cenu, ktorú Nemecko za svoju pokrivenú mieru úspor zaplatí.

Michael Pettis

profesor financií na Pekinskej univerzite, Projekt Syndicate 2013

Patria Online

Obchodovanie: www.patria-direct.sk 
Spravodajstvo: www.patria.cz